Poeta Viliam Kopečný ml. zahynul v prvých hodinách Povstania

Bratislava 29. augusta (TASR) – Do Slovenského národného povstania (SNP) sa so zbraňou v ruke zapojilo aj mnoho mladých začínajúcich básnikov, prozaikov a prekladateľov. V literárnom cykle Mladí vo večnosti na dávno zabudnutých autorov, ktorí statočne bojovali a prišli vo veľmi mladom veku o to najcennejšie, upozornil literárny a kultúrny historik Peter Cabadaj. Medzi odvážnych povstaleckých autorov patril aj poeta Viliam Kopečný mladší, ktorý zahynul v prvých hodinách Povstania v bojoch pri Strečne.

„Viliam Kopečný ml. bol príslušníkom Generácie 1944. Narodil sa 20. decembra 1921 v Tekovskej Breznici, jeho otec bol známym spisovateľom, redaktorom a učiteľom,“ povedal pre TASR Cabadaj s tým, že po maturite na učiteľskom ústav v Modre v roku 1941 aj Kopečný mladší pôsobil ako učiteľ na ľudových školách v Sklenom a Dubnici nad Váhom. V roku 1943 narukoval do Žiliny, kde absolvoval školu pre dôstojníkov v zálohe. „Počas jarných mesiacov 1944 nadviazal spojenie s partizánskym hnutím. Hneď po vypuknutí Povstania bojoval ako vojak pri Strečne. Žiaľ, v tomto nerovnom boji s fašistami počas prvého dňa SNP Viliam Kopečný vo veku 22 rokov aj zahynul,“ dodáva Cabadaj k mladému autorovi.

Výber z jeho literárneho diela vyšiel pod názvom Na krídlach nádeje až v povojnovej ére. Knihu, ktorá obsahuje 35 básní z obdobia rokov 1942 až 1944, vydalo nakladateľstvo Jána Šimončiča v Bratislave. Kopečný podľa Cabadaja svojimi kultivovanými lyrickými veršami nadviazal na domácu básnickú tradíciu novosymbolizmu a vitalizmu.

„Hlavnými líniami jeho poézie sú svieža zmyslovosť, ľúbostné očarenie, životný optimizmus, mladícka melanchólia, ale i ozveny tragických vojnových čias s ťaživou atmosférou ‚úzkosti a strachu‘,“ poznamenáva literárny a kultúrny historik k mladému básnikovi Viliamovi Kopečnému. „Dospel k jednoznačnému presvedčeniu, že proti násiliu, kolaborantstvu a zrade sa treba otvorene postaviť so zbraňou v ruke. Potvrdzuje to napríklad sugestívna báseň Do boja, ktorá bola zverejnená posmrtne 25. apríla 1945 v denníku Pravda,“ uzavrel Cabadaj.