„Za týmto nepriaznivým vývojom stojí kombinácia viacerých faktorov, pri?om jedným z k?ú?ových je dlhodobý pokles konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Vlády v posledných rokoch systematicky zanedbávali opatrenia smerujúce k podpore hospodárskej výkonnosti. Podnikate?ské prostredie sa vyzna?uje nadmernou reguláciou, administratívnou zá?ažou a zložitými procesmi, ktoré podnikate?om komplikujú ich ?innos? a brzdia ich rastový potenciál,“ uviedol Hošták.
Hospodárska politika je aj pod?a generálneho sekretára Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andreja Lasza prí?inou slabšieho rastu domáceho HDP v porovnaní s krajinami V4. Najnovšie štatistiky nie sú pod?a jeho slov prekvapením. „Nízky výkon ekonomiky len potvrdzuje, na ?o dlhodobo upozor?ujeme, že zvyšovanie da?ového a odvodového za?aženia oslabuje rast. Tento prístup má priamy vplyv na spoma?ovanie ekonomickej aktivity,“ priblížil Lasz.
Upozornil na to, že kým okolité štáty pristupujú ku konsolidácii verejných financií kombináciou úspor a rozvoja, Slovensko sa rozhodlo ís? takmer výlu?ne cestou zvyšovania daní a nákladov firiem. Až 96 % opatrení smerovalo cez príjmovú stranu, len 4 % cez šetrenie vo verejnom sektore, vy?íslil generálny sekretár APZD. Na tento spôsob realizácie fiškálnej konsolidácie na Slovensku upriamil pozornos? aj Hošták z RÚZ, ktorý ho považuje za ?alší limitujúci faktor rastu domáceho HDP.
Odborníci sa zhodli, že Slovensko vytvára pre podnikate?ov ?oraz menej predvídate?né a menej atraktívne prostredie. Takýto prístup nielenže oslabuje motiváciu investova? a podnika?, ale v porovnaní s postupmi okolitých krajín nás stavia do konkuren?ne nevýhodnej pozície, doplnil Hošták.
Relatívne nízky hospodársky rast nie je prekvapením ani pre Viliama Páleníka zo Slovenskej akadémie vied (SAV). „V posledných rokoch vláda nespravila žiadne signifikantné reformy, ktoré by podporili konkurencieschopnos? slovenskej ekonomiky a tým aj rast HDP. Naopak, rastúce spotrebné výdavky spolu s rastom daní a pokra?ujúcim zadlžovaním verejných rozpo?tov vedú a povedú k rastu inflácie a spoma?ovaniu rastu HDP,“ skonštatoval odborník, ktorý apeluje na vládne reformy smerujúce k zvyšovaniu konkurencieschopnosti.
Na zlepšenie potenciálu ekonomického rastu je pod?a analytika J&T Banky Stanislava Pánisa nutné, aby tvorcovia hospodárskej politiky urobili rázne a už dlho potrebné štrukturálne reformy, ktoré nás posunú k znalostnej ekonomike, ?o pod?iarkol aj Páleník zo SAV. „Je potrebné zlepši? kvalitu podnikate?ského prostredia cez dereguláciu a odbyrokratizovanie, zlepši? právnu istotu a predvídate?nos? vývoja, zvýši? kvalitu a efektivitu verejných inštitúcií, zníži? da?ovo-odvodové za?aženie s redukciou silného sociálneho štátu a miery prerozde?ovania zdrojov, ?o je pre verejné financie neudržate?ným najmä v kontexte negatívneho demografického vývoja,“ navrhuje Pánis.
Zdroj feed teraz.sk
