Trumpova vláda považuje Madura za lídra zločineckého zoskupenia Cartel de Soles (Kartel sĺnk) a za informácie vedúce k jeho zadržaniu vypísala odmenu 50 miliónov dolárov. Agentúra Reuters cez víkend s odvolaním na svoje zdroje uviedla, že Spojené štáty v pondelok označia Cartel de Soles za teroristickú organizáciu. Trump uviedol, že zaradenie tejto zločineckej skupiny na zoznam umožní Washingtonu zasiahnuť objekty spojené s Madurom vo Venezuele.
Venezuelský prezident tvrdí, že USA využívajú boj proti drogám ako zámienku na nútenú zmenu režimu v jeho krajine s cieľom získať prístup k venezuelskej rope. Minulý týždeň však deklaroval, že je pripravený rokovať a stretnúť sa s americkým prezidentom.
Súčasné vzťahy medzi Washingtonom a Caracasom sú podľa Gratiusovej napäté a konfliktné. „Madurov režim čelí diplomatickej a vojenskej hrozbe, čo ho môže prinútiť k rezignácii, inak riskuje vojenské údery. Dôvodom je, na rozdiel od predchádzajúcich období, obchodovanie s drogami a kontrola USA nad ,svojou hemisférou‘,“ uviedla analytička. „Už nejde o podporu demokracie. Historický prístup (ministra zahraničných vecí USA) Marca Rubia k podpore demokracie a zmene režimu je menej relevantný ako Trumpov naratív o bezpečnostných hrozbách,“ vysvetlila.
Gratiusová pripomína, že Venezuela je pre Spojené štáty významná z viacerých dôvodov. Krajina má najväčšie známe zásoby ropy na celom svete a v Karibiku je strategicky významná. „Má vplyv na Kubu, Nikaraguu a ďalšie ľavicové režimy nepriateľské voči USA a je dôležitou trasou pre pašovanie drog do USA (hoci kľúčovou vstupnou bránou je Mexiko). Venezuela má úzke vzťahy s Čínou a Ruskom,“ vysvetľuje analytička.
Madurov režim podľa Gratiusovej môže urobiť niekoľko ústupkov voči Spojeným štátom v snahe znížiť napätie. Venezuela napríklad môže umožniť USA skúmať svoje ropné ložiská, menej spolupracovať s Čínou a Ruskom alebo akceptovať angažovanie Washingtonu v boji proti drogám. Analytička nevylučuje ani politickú zmenu alebo rokovania medzi venezuelskou vládou a opozičnou líderkou Maríou Corinou Machadovu, ktorá je blízkou spojenkyňou Trumpa. Upozorňuje však, že ide len o špekulácie.
Okrem boja proti drogám a snahy o zastavenie prílevu migrantov sa Trumpova vláda v regióne Latinskej Ameriky tiež usiluje získať späť kontrolu nad Karibikom a Strednou Amerikou, domnieva sa Gratiusová. Trumpovu doktrínu v oblasti prirovnáva k doktríne 5. amerického prezidenta Jamesa Monroea.
Washington podľa nej celý región vníma skôr ako hrozbu než partnera, pričom v kritickom bode sú najmä vzťahy USA s Mexikom a Venezuelou. Na druhej strane však Trumpova vláda udržiava blízke vzťahy s latinskoamerickými krajne pravicovými populistami akými sú prezident Salvádoru Nayib Bukele alebo ekvádorský prezident Daniel Noboa. „Ako zvyčajne Latinská Amerika je rozdelená,“ konštatuje Gratiusová.
Zdroj feed teraz.sk
