Trumpova vláda považuje Madura za lídra zlo?ineckého zoskupenia Cartel de Soles (Kartel s?nk) a za informácie vedúce k jeho zadržaniu vypísala odmenu 50 miliónov dolárov. Agentúra Reuters cez víkend s odvolaním na svoje zdroje uviedla, že Spojené štáty v pondelok ozna?ia Cartel de Soles za teroristickú organizáciu. Trump uviedol, že zaradenie tejto zlo?ineckej skupiny na zoznam umožní Washingtonu zasiahnu? objekty spojené s Madurom vo Venezuele.
Venezuelský prezident tvrdí, že USA využívajú boj proti drogám ako zámienku na nútenú zmenu režimu v jeho krajine s cie?om získa? prístup k venezuelskej rope. Minulý týžde? však deklaroval, že je pripravený rokova? a stretnú? sa s americkým prezidentom.
Sú?asné vz?ahy medzi Washingtonom a Caracasom sú pod?a Gratiusovej napäté a konfliktné. „Madurov režim ?elí diplomatickej a vojenskej hrozbe, ?o ho môže prinúti? k rezignácii, inak riskuje vojenské údery. Dôvodom je, na rozdiel od predchádzajúcich období, obchodovanie s drogami a kontrola USA nad ,svojou hemisférou‘,“ uviedla analyti?ka. „Už nejde o podporu demokracie. Historický prístup (ministra zahrani?ných vecí USA) Marca Rubia k podpore demokracie a zmene režimu je menej relevantný ako Trumpov naratív o bezpe?nostných hrozbách,“ vysvetlila.
Gratiusová pripomína, že Venezuela je pre Spojené štáty významná z viacerých dôvodov. Krajina má najvä?šie známe zásoby ropy na celom svete a v Karibiku je strategicky významná. „Má vplyv na Kubu, Nikaraguu a ?alšie ?avicové režimy nepriate?ské vo?i USA a je dôležitou trasou pre pašovanie drog do USA (hoci k?ú?ovou vstupnou bránou je Mexiko). Venezuela má úzke vz?ahy s ?ínou a Ruskom,“ vysvet?uje analyti?ka.
Madurov režim pod?a Gratiusovej môže urobi? nieko?ko ústupkov vo?i Spojeným štátom v snahe zníži? napätie. Venezuela napríklad môže umožni? USA skúma? svoje ropné ložiská, menej spolupracova? s ?ínou a Ruskom alebo akceptova? angažovanie Washingtonu v boji proti drogám. Analyti?ka nevylu?uje ani politickú zmenu alebo rokovania medzi venezuelskou vládou a opozi?nou líderkou Maríou Corinou Machadovu, ktorá je blízkou spojenky?ou Trumpa. Upozor?uje však, že ide len o špekulácie.
Okrem boja proti drogám a snahy o zastavenie prílevu migrantov sa Trumpova vláda v regióne Latinskej Ameriky tiež usiluje získa? spä? kontrolu nad Karibikom a Strednou Amerikou, domnieva sa Gratiusová. Trumpovu doktrínu v oblasti prirovnáva k doktríne 5. amerického prezidenta Jamesa Monroea.
Washington pod?a nej celý región vníma skôr ako hrozbu než partnera, pri?om v kritickom bode sú najmä vz?ahy USA s Mexikom a Venezuelou. Na druhej strane však Trumpova vláda udržiava blízke vz?ahy s latinskoamerickými krajne pravicovými populistami akými sú prezident Salvádoru Nayib Bukele alebo ekvádorský prezident Daniel Noboa. „Ako zvy?ajne Latinská Amerika je rozdelená,“ konštatuje Gratiusová.
Zdroj feed teraz.sk
