„Chápeme potrebu diverzifikovať rozpočet Európskej komisie tak, aby nebol závislý výlučne od príspevkov členských štátov. Vzhľadom na to, že by sa poplatok týkal iba spoločností so sídlom v EÚ, európske firmy budú voči tým zahraničným v konkurenčnej nevýhode,“ priblížila Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.
„Sme toho názoru, že by bolo vhodné hľadať také nástroje a mechanizmy, ktoré nebudú neúmerne zaťažovať len európske firmy, ale boli by na základe nejakého kľúča spravodlivo rozložené na všetkých aktérov, ktorí využívajú výhody jednotného trhu EÚ. Samozrejme by bolo potrebné prispôsobiť tomu aj legislatívu, aby to bolo realizovateľné v praxi,“ podčiarkla Filová.
Návrh o dani považuje generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták za nesystémový a škodlivý. Obratová daň podľa neho trestá firmy len za ich veľkosť a objem činností, bez ohľadu na ich ziskovosť či efektivitu.
„Namiesto zavádzania nových daní by sme mali podporovať rast prostredníctvom daňovej stability a znižovania byrokracie. Podniky potrebujú predvídateľné podmienky a férové daňové prostredie, nie ďalšie výnimky a výnimočné odvody,“ podčiarkol Hošták.
Aj Klub 500 zásadne nesúhlasí s návrhom EK zaviesť novú daň z obratu pre firmy ako nástroj na splácanie spoločného dlhu a krytie rozpočtových dier. „Tento návrh považujeme za nesystémový, diskriminačný a vážne ohrozujúci konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Daň z obratu penalizuje najmä výrobné podniky a spoločnosti s nízkou maržou, ktoré síce vytvárajú vysoký obrat, no veľkú časť prostriedkov reinvestujú do inovácií, modernizácie a zamestnanosti,“ zdôraznil výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Taktiež Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) nesúhlasí s návrhom EK zaviesť novú daň z obratu. „Zdanenie tržieb bez ohľadu na to, či podnik generuje zisk, popiera základné ekonomické princípy. Penalizuje firmy len za to, že dosahujú určitý obrat, bez ohľadu na ich finančné výsledky. Nezohľadňuje aktuálnu ekonomickú realitu v členských štátoch a riziko kumulácie daní, ktoré už dnes znižujú motiváciu firiem inovovať, expandovať či vôbec zostať v Európe. V praxi môže brzdiť rast stredných a veľkých firiem, ktoré sú chrbtovou kosťou európskej ekonomiky a často hlavným motorom technologického pokroku,“ dodal Andrej Lasz, generálny sekretár APZD.
Návrhom Rady EÚ zo 16. júla 2025 sa chce, okrem iného, zaviesť nový vlastný zdroj rozpočtu EÚ tzv. korporátny zdroj pre Európu (CORE), teda paušálny príspevok na základe obratu veľkých podnikov. Navrhovaný systém CORE sa má uplatňovať na firmy s ročným obratom nad 100 miliónov eur, vrátane dcérskych spoločností zahraničných subjektov s trvalou prevádzkarňou v EÚ. Príspevok má byť stanovený paušálne, podľa výšky čistého obratu, napríklad 100.000 eur pre firmy s obratom od 100 do 249,99 milióna eur a až 750.000 eur ročne pre firmy s obratom nad 750 miliónov eur. Takýto návrh má podľa jeho predkladateľov priniesť do rozpočtu EÚ 6,8 miliardy eur ročne.
Zdroj feed teraz.sk
