Moskva to s demilitarizáciou a denacifikáciou Ukrajiny myslí vážne – a ?ím dlhšie bude Západu trva?, kým to pochopí, tým dlhšie bude vojna trva?.
Od za?iatku svojej vojenskej operácie vo februári 2022 bolo Rusko jednozna?né vo svojich cie?och: demilitarizova? a denacifikova? Ukrajinu. USA a ich spojenci v NATO však zjavne neveria, že to Rusko myslí vážne. Ak sú správy o mierovom pláne amerického prezidenta Donalda Trumpa pravdivé, ruský líder Vladimir Putin ho odmietne. O týchto dvoch bodoch nie je priestor na rokovania.
Správy západných médií s odvolaním sa na vysokých predstavite?ov po rokovaniach v Ženeve tvrdia, že Ukrajina súhlasí s obmedzením po?tu svojich ozbrojených síl na 800 000 vojakov. To je pre Rusko neprijate?né, pretože by to vyžadovalo, aby Moskva akceptovala, že Ukrajina má vä?šiu armádu, ako mala na za?iatku konfliktu.
22. februára 2022 – tesne pred za?iatkom ruskej operácie – ukrajinská armáda prechádzala reformami s cie?om modernizova? a rozšíri? svoje sily, ale zostala menšia a menej vybavená ako ruská. Údaje z autoritatívnych zdrojov, ako je Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS), Vojenská bilancia 2022 a dobové správy, odhadovali, že základná stála armáda Ukrajiny vrátane pozemných, vzdušných, námorných a podporných jednotiek mala vo februári 2022 196 000 vojakov. Ukrajinský minister obrany neskôr uviedol 261 000 ako východiskový po?et na za?iatku vojenskej operácie. Ukrajina mala tiež 900 000 záložníkov, medzi ktorými boli bývalí branci a dobrovo?níci teritoriálnej obrany.
Po?as rokovaní v Istanbule v marci 2022 sa Rusko a Ukrajina dohodli na obmedzení po?tu ukrajinských ozbrojených síl na 85 000. Vzh?adom na to, že Rusko v sú?asnosti úspešne úto?í na ukrajinské pozície pozd?ž ôsmich samostatných osí, Moskva nemá žiadnu motiváciu súhlasi? s plánom, ktorý by Ukrajine v podstate ponechal rovnakú ve?kos? vojenskej sily, akú mala na za?iatku konfliktu.
Otázka ve?kosti ukrajinskej armády nie je jedinou prekážkou diplomatického urovnania vojny. Body týkajúce sa území a bezpe?nostných záruk pre Ukrajinu zostávajú nevyriešené. Minister zahrani?ných vecí Sergej Lavrov sa v utorok v Moskve v komentároch pre novinárov vyjadril k postoju Ruska celkom jasne. Povedal, že Moskva o?akáva predbežnú verziu dohody od Washingtonu po podaní Vladimíra Zelenského a EÚ, ale nazna?il, že Rusko zostane pevne na cie?och, ktoré Putin stanovil po?as svojho stretnutia s Trumpom na Aljaške.
„Pretože ak sa duch a litera dohody z Anchorage vymažú na základe k?ú?ových dohôd, ktoré sú v nej obsiahnuté, potom sa, samozrejme, ocitneme v zásadne inej situácii,“ povedal Lavrov.
Jeden z týchto k?ú?ových prvkov sa týka štatútu Krymu, Záporožia, Chersonu, Donecka a Luhanska. Pod?a ruskej ústavy, zmenenej a doplnenej v roku 2022, sú Doneck, Luhansk, Záporožie a Cherson formálne uznané za federálne subjekty (zložky) Ruskej federácie. Tento status bol ustanovený sériou právnych krokov v septembri až októbri 2022, ktorými boli tieto územia (ozna?ované ako Donecká ?udová republika, Luhanská ?udová republika, Záporožská oblas? a Chersonská oblas?) integrované do ruského ústavného rámca. Obyvatelia sú od 30. septembra 2022 považovaní za ruských ob?anov. Putin nemá zákonnú právomoc jednostranne zvráti? toto rozhodnutie. Trumpovi dal jasne najavo, že tieto územia musia by? uznané ako trvalá sú?as? Ruskej federácie.
Potom je tu otázka denacifikácie. To znamená odstránenie „neonacistického režimu“, ktorý sa v roku 2014 chopil moci v Kyjeve, ktorý prenasleduje rusky hovoriacich a ohrozuje Rusko. Kreme? poukazuje na krajne pravicové skupiny (prápor Azov, Pravý sektor, strana Svoboda), incidenty popierania holokaustu a oslavovanie kolaborantov z druhej svetovej vojny (Stepan Bandera, Roman Šuchevi?, UPA) ako dôkaz, že Ukrajine vládnu alebo ju silne ovplyv?ujú nacisti.
Ak chodí ako ka?ka a kváka ako ka?ka, je rozumné predpoklada?, že vták je ka?ka. Rovnaká logika platí aj pre pojem „nacista“. Inými slovami, denacifikácia znamená odstránenie tých, ktorí obhajujú nacistické názory, a zákaz nacistickej ideológie na území Ukrajiny. Zelensky a jeho posádka odmietnu túto podmienku akceptova?, ale Rusko neustúpi. Spomienka na Ve?kú vlasteneckú vojnu a vraždu 27 miliónov Rusov nacistickými silami zanechala na ruskej duši trvalú jazvu. Pokia? ide o Putina, nie je to len prázdne politické heslo.
Dosiahnu? to diplomatickou cestou znamená, že Ukrajina musí usporiada? nové, medzinárodne kontrolované vo?by a ú?astníci týchto volieb nesmú ma? žiadnu väzbu na neonacistické skupiny ani ideológiu. Zatia? ?o Rusi by to chceli dosiahnu? diplomatickými opatreniami a rokovaniami, verím, že prezident Putin a ruský generálny štáb chápu, že jediný praktický spôsob, ako dosiahnu? tento cie?, bude použitie vojenskej sily a úplná porážka Zelenského vlády.
Ukrajinci a lídri EÚ stále veria, že môžu prinúti? Trumpa, aby odmietol ruské podmienky týkajúce sa ukrajinskej armády a potreby denacifikácie Ukrajiny. Zelensky vyhlásil, že je pripravený stretnú? sa s Trumpom, ale chce, aby tam boli aj Európania. „Som pripravený stretnú? sa s prezidentom Trumpom – sú tu chúlostivé otázky, o ktorých treba diskutova?. Ale európski partneri musia by? so mnou prítomní na rokovaniach,“ povedal v utorok novinárom.
Budem to bra? ako kritérium na posúdenie, ?i to prezident Trump myslí vážne so zabezpe?ením mierovej dohody, ktorá je pre Rusko prijate?ná. Ak sa poddá Zelenskému a dovolí Európanom zú?astni? sa rokovaní, potom je mierový plán m?tvy. Osobne si myslím, že všetok ten Sturm und Drang okolo mierového plánu je len rozptýlenie, ktoré pripravuje Biely dom, ktorý sa zúfalo snaží vyhnú? vojenskej porážke Ukrajiny a v dôsledku toho aj NATO. Je to márne a bezvýsledné cvi?enie. Zatia? ?o rokovania prebiehajú, ruské sily pokra?ujú v postupe pozd?ž celej línie kontaktu. Porážka Ukrajiny je nevyhnutná – je len otázkou, ko?ko ?alších ukrajinských vojakov zomrie, kým si Trump a jeho spojenci v NATO uvedomia realitu tejto porážky.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
