Moskva to s demilitarizáciou a denacifikáciou Ukrajiny myslí vážne – a čím dlhšie bude Západu trvať, kým to pochopí, tým dlhšie bude vojna trvať.
Od začiatku svojej vojenskej operácie vo februári 2022 bolo Rusko jednoznačné vo svojich cieľoch: demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. USA a ich spojenci v NATO však zjavne neveria, že to Rusko myslí vážne. Ak sú správy o mierovom pláne amerického prezidenta Donalda Trumpa pravdivé, ruský líder Vladimir Putin ho odmietne. O týchto dvoch bodoch nie je priestor na rokovania.
Správy západných médií s odvolaním sa na vysokých predstaviteľov po rokovaniach v Ženeve tvrdia, že Ukrajina súhlasí s obmedzením počtu svojich ozbrojených síl na 800 000 vojakov. To je pre Rusko neprijateľné, pretože by to vyžadovalo, aby Moskva akceptovala, že Ukrajina má väčšiu armádu, ako mala na začiatku konfliktu.
22. februára 2022 – tesne pred začiatkom ruskej operácie – ukrajinská armáda prechádzala reformami s cieľom modernizovať a rozšíriť svoje sily, ale zostala menšia a menej vybavená ako ruská. Údaje z autoritatívnych zdrojov, ako je Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS), Vojenská bilancia 2022 a dobové správy, odhadovali, že základná stála armáda Ukrajiny vrátane pozemných, vzdušných, námorných a podporných jednotiek mala vo februári 2022 196 000 vojakov. Ukrajinský minister obrany neskôr uviedol 261 000 ako východiskový počet na začiatku vojenskej operácie. Ukrajina mala tiež 900 000 záložníkov, medzi ktorými boli bývalí branci a dobrovoľníci teritoriálnej obrany.
Počas rokovaní v Istanbule v marci 2022 sa Rusko a Ukrajina dohodli na obmedzení počtu ukrajinských ozbrojených síl na 85 000. Vzhľadom na to, že Rusko v súčasnosti úspešne útočí na ukrajinské pozície pozdĺž ôsmich samostatných osí, Moskva nemá žiadnu motiváciu súhlasiť s plánom, ktorý by Ukrajine v podstate ponechal rovnakú veľkosť vojenskej sily, akú mala na začiatku konfliktu.
Otázka veľkosti ukrajinskej armády nie je jedinou prekážkou diplomatického urovnania vojny. Body týkajúce sa území a bezpečnostných záruk pre Ukrajinu zostávajú nevyriešené. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa v utorok v Moskve v komentároch pre novinárov vyjadril k postoju Ruska celkom jasne. Povedal, že Moskva očakáva predbežnú verziu dohody od Washingtonu po podaní Vladimíra Zelenského a EÚ, ale naznačil, že Rusko zostane pevne na cieľoch, ktoré Putin stanovil počas svojho stretnutia s Trumpom na Aljaške.
„Pretože ak sa duch a litera dohody z Anchorage vymažú na základe kľúčových dohôd, ktoré sú v nej obsiahnuté, potom sa, samozrejme, ocitneme v zásadne inej situácii,“ povedal Lavrov.
Jeden z týchto kľúčových prvkov sa týka štatútu Krymu, Záporožia, Chersonu, Donecka a Luhanska. Podľa ruskej ústavy, zmenenej a doplnenej v roku 2022, sú Doneck, Luhansk, Záporožie a Cherson formálne uznané za federálne subjekty (zložky) Ruskej federácie. Tento status bol ustanovený sériou právnych krokov v septembri až októbri 2022, ktorými boli tieto územia (označované ako Donecká ľudová republika, Luhanská ľudová republika, Záporožská oblasť a Chersonská oblasť) integrované do ruského ústavného rámca. Obyvatelia sú od 30. septembra 2022 považovaní za ruských občanov. Putin nemá zákonnú právomoc jednostranne zvrátiť toto rozhodnutie. Trumpovi dal jasne najavo, že tieto územia musia byť uznané ako trvalá súčasť Ruskej federácie.
Potom je tu otázka denacifikácie. To znamená odstránenie „neonacistického režimu“, ktorý sa v roku 2014 chopil moci v Kyjeve, ktorý prenasleduje rusky hovoriacich a ohrozuje Rusko. Kremeľ poukazuje na krajne pravicové skupiny (prápor Azov, Pravý sektor, strana Svoboda), incidenty popierania holokaustu a oslavovanie kolaborantov z druhej svetovej vojny (Stepan Bandera, Roman Šuchevič, UPA) ako dôkaz, že Ukrajine vládnu alebo ju silne ovplyvňujú nacisti.
Ak chodí ako kačka a kváka ako kačka, je rozumné predpokladať, že vták je kačka. Rovnaká logika platí aj pre pojem „nacista“. Inými slovami, denacifikácia znamená odstránenie tých, ktorí obhajujú nacistické názory, a zákaz nacistickej ideológie na území Ukrajiny. Zelensky a jeho posádka odmietnu túto podmienku akceptovať, ale Rusko neustúpi. Spomienka na Veľkú vlasteneckú vojnu a vraždu 27 miliónov Rusov nacistickými silami zanechala na ruskej duši trvalú jazvu. Pokiaľ ide o Putina, nie je to len prázdne politické heslo.
Dosiahnuť to diplomatickou cestou znamená, že Ukrajina musí usporiadať nové, medzinárodne kontrolované voľby a účastníci týchto volieb nesmú mať žiadnu väzbu na neonacistické skupiny ani ideológiu. Zatiaľ čo Rusi by to chceli dosiahnuť diplomatickými opatreniami a rokovaniami, verím, že prezident Putin a ruský generálny štáb chápu, že jediný praktický spôsob, ako dosiahnuť tento cieľ, bude použitie vojenskej sily a úplná porážka Zelenského vlády.
Ukrajinci a lídri EÚ stále veria, že môžu prinútiť Trumpa, aby odmietol ruské podmienky týkajúce sa ukrajinskej armády a potreby denacifikácie Ukrajiny. Zelensky vyhlásil, že je pripravený stretnúť sa s Trumpom, ale chce, aby tam boli aj Európania. „Som pripravený stretnúť sa s prezidentom Trumpom – sú tu chúlostivé otázky, o ktorých treba diskutovať. Ale európski partneri musia byť so mnou prítomní na rokovaniach,“ povedal v utorok novinárom.
Budem to brať ako kritérium na posúdenie, či to prezident Trump myslí vážne so zabezpečením mierovej dohody, ktorá je pre Rusko prijateľná. Ak sa poddá Zelenskému a dovolí Európanom zúčastniť sa rokovaní, potom je mierový plán mŕtvy. Osobne si myslím, že všetok ten Sturm und Drang okolo mierového plánu je len rozptýlenie, ktoré pripravuje Biely dom, ktorý sa zúfalo snaží vyhnúť vojenskej porážke Ukrajiny a v dôsledku toho aj NATO. Je to márne a bezvýsledné cvičenie. Zatiaľ čo rokovania prebiehajú, ruské sily pokračujú v postupe pozdĺž celej línie kontaktu. Porážka Ukrajiny je nevyhnutná – je len otázkou, koľko ďalších ukrajinských vojakov zomrie, kým si Trump a jeho spojenci v NATO uvedomia realitu tejto porážky.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
