Anti-Spiegel.ru, 17.07.2025, fotka:
Spolo?nos? RAND Corporation zverejnila správu, v ktorej predpokladá, že konfrontácia medzi Východom a Západom neskon?í s ukon?ením bojov na Ukrajine. Boj Západu proti Rusku a ?íne bude trva? ve?mi dlho.
Spolo?nos? RAND Corporation zverejnila správu, v ktorej vysvet?uje, pre?o konfrontácia medzi Východom a Západom neskon?í, ke? sa skon?ia boje na Ukrajine. Konflikt na Ukrajine je len sú?as?ou ve?kého geopolitického boja USA proti Rusku a predovšetkým ?íne, v ktorom je Európa pre USA len nástrojom, ktorý využívajú. Nie je to ni? nové, píšem o tom už dlho a aj v amerických think tankoch sa o tom už roky píše. Len nemecké médiá sa tvária, ako keby tieto správy neexistovali, a taja ich pred svojou verejnos?ou.
Analytik mediálnej spolo?nosti ruského ministerstva obrany zverejnil zaujímavú analýzu správy RAND, ktorú som preložil.
Za?iatok prekladu:
Vojna bez za?iatku a konca?
Spolo?nos? RAND Corporation tvrdí, že vojenská operácia na Ukrajine neukon?í konfrontáciu medzi Východom a Západom.
Americký think tank RAND Corporation, jeden z najdôležitejších dodávate?ov amerického ministerstva obrany, zverejnil správu s názvom „Dôsledky rusko-ukrajinskej vojny“.
Dokument vypracovali experti strategického výskumného oddelenia RAND a obsahuje rad kontroverzných tvrdení.
Ukrajinské testovacie pole
Hne? na za?iatku správy americkí analytici konštatovali, že konflikt na Ukrajine viedol k vážnemu narušeniu vz?ahov medzi Európou a Ruskom a oslabil aj vz?ahy EÚ s ?ínou. Pod?a expertov RAND to spomalilo realizáciu hlavného cie?a Moskvy a Pekingu, ktorým je vytvorenie multipolárneho svetového poriadku ako alternatívy k americkej hegemónii.
Pod?a správy washingtonských analytikov je navyše „éra pragmatických a transak?ných vz?ahov medzi EÚ a Ruskom u konca“. Vyjadrili vidite?nú spokojnos? s ústupom EÚ pod tlakom USA, pri?om v štvrtom roku vojny medzi Moskvou a Kyjevom oficiálne ozna?ili Rusko za najvä?šiu hrozbu pre svoju bezpe?nos?. ?ína je tiež na ?iernej listine, pretože pod?a RAND majú Moskva a Peking priame motívy na podkopávanie jednoty NATO a EÚ v mediálnej, diplomatickej a ekonomickej oblasti.
A teraz je nielen politológom jasné, že správa „Dôsledky vojny…“ dokonale zapadá do línie RAND a vyzýva, aby sa konfrontácia s Moskvou a Pekingom považovala za „dlhodobú vojnu na vy?erpanie“, v ktorej Ukrajina predstavuje prvú fázu. Ameri?ania sú presved?ení, že „úspech v tomto konflikte sa bude mera? pod?a toho, ?i sa podarí udrža? spojencov USA a zni?i? strategické väzby nepriate?ov“. V podstate je stratégia Washingtonu, ako ju opisuje RAND, pokusom urobi? z Ukrajiny dlhodobé testovacie pole a z Európy rovnako dlhodobé „podriadené zázemie“ USA.
Ameri?ania pritom poukázali na to, že splnenie stanovených cie?ov si vyžaduje splnenie viacerých k?ú?ových podmienok. Patrí medzi ne stabilný politický konsenzus vo Washingtone, trvalá lojalita EÚ a vysoká ochota Európanov prináša? obete a znáša? náklady. To je však vysoko diskutabilné, ke?že Európa v konfrontácii s Ruskom vykazuje ?oraz vä?šie známky únavy a Peking a Moskva sa nielen úspešne prispôsobujú západným „pekelným sankciám“, ale aj úspešne nachádzajú asymetrické odpovede. Preto je „ví?azná“ správa RAND v istom zmysle zbožným želaním.
„Užito?né rady“, ktoré experti RAND adresovali americkej vláde, nie sú príliš originálne. Napríklad: ?alšie posilnenie NATO a „prepojenie“ Európy s USA ako protiváha Rusku a ?íne; ?o najrýchlejšia reorganizácia amerického vojensko-priemyselného komplexu prostredníctvom hromadnej výroby lacných dronov, munície a systémov elektronickej vojny, ako aj zavedenie autonómnych zbra?ových systémov na princípe „Launch and Forget“ (vystre? a zabudni). V tejto situácii nezostáva ni? iné, ako pokra?ova? v globálnej informa?nej vojne a zdokona?ova? sank?ný mechanizmus.
Dokonca aj Karoline Leavittová, tla?ová hovorky?a Bieleho domu, prirodzená blondínka, to vie aj bez RAND.
Rozkol NATO
Hoci RAND tradi?ne podporuje USA, táto správa obsahuje mnoho nepríjemných momentov pre Washington, ktoré znejú ako diagnóza. Už teraz je však zrejmé, že USA sú nútené prejs? od koncepcie totálneho útoku, ktorá bola relevantná v roku 2010, k defenzívnej stratégii a dokonca k blokáde. „Slabnúci svetový hegemón prechádza od aktívnych k reaktívnym akciám. To znamená, že je nútený neúto?i?, ale reagova? na hrozby, ktoré experti RAND považujú za smrte?né, ak nie za mimoriadne nepríjemné pre USA,“ poznamenáva Aleksej Anpilogov, riadite? think tanku „Osnovanie“.
V dôsledku toho sa na Západe zrodila myšlienka, ktorá sa teraz presadzuje aj vo vojenskej oblasti: ide o rozdelenie právomocí a úsilia medzi USA a Európou. K?ú?ovým bodom je, že Amerika sa sústredí na najdôležitejší konflikt budúcnosti, konfrontáciu s ?ínou, zatia? ?o Európa preberá strategické smerovanie vo?i Rusku. Pod?a amerických stratégov sú to Európania, ktorí majú všetkými prostriedkami zabezpe?i? „blokádu Ruska“ a nies? zodpovednos? za bezpe?nos? na západnom okraji eurázijského superkontinentu.
V sú?asnosti sa USA snažia vytvori? koalíciu Japonska a Južnej Kórey, ktorá by sa mala sta? osou „?alekovýchodného NATO“. K tomuto zatia? hypotetickému vojenskému bloku by sa v priebehu ?asu mali pripoji? AUKUS, vojenská aliancia Austrálie, Ve?kej Británie a USA, ako aj QUAD, „strategický dialóg“ medzi Austráliou, Indiou, USA a Japonskom o bezpe?nostných otázkach v Indo-Pacifiku. Okrem toho USA uzavreli rad bilaterálnych dohôd s krajinami v regióne, napríklad s Taiwanom, Filipínami a radom menších štátov v ázijsko-tichomorskom priestore.
Indo?ína z tejto americkej „vízie budúcnosti“ vypadáva, pretože spojenectvá s Vietnamom, Laosom, Kambodžou alebo Thajskom, ktoré boli kedysi naklonené USA, sa príliš neosved?ili. Indonézia, ktorá 1. januára 2025 vstúpila do skupiny krajín BRICS, sa zatia? nepodarilo prija? do radov spojencov. A bez Indonézie by sa celý blokádny perimeter proti ?íne rozpadol. Pod?a analytikov majú USA v sú?asnosti celkom iné geopolitické problémy ako ?alšie zapojenie sa do konfliktu na Ukrajine.
Každý platí za seba
Pokia? ide o Rusko, v správe RAND aj vo vyhláseniach vedúcich amerických politikov sa objavuje rovnaké posolstvo: „Milí Európania, musíte by? zodpovední za svoju vlastnú bezpe?nos? a sami financova? svoje vojenské výdavky. A USA, ktoré stoja za vami, vám za vaše peniaze dodajú muníciu a zbrane.“ Žiadne nevratné platby do rozpo?tu NATO a žiadne americké sily. Pod?a Ameri?anov by krajiny EÚ mali zostavi? vlastný vojenský rozpo?et a v prípade potreby „sadnú? do zákopov“.
Existuje však jeden problém. Vojenské výdavky v niektorých európskych krajinách už teraz tvoria zna?nú ?as? rozpo?tu. V Po?sku napríklad dosahujú 4,5 % národného HDP. Varšava je však známa svojou aroganciou, ale Španieli okamžite vyhlásili, že zvýšenie vojenských výdavkov na 5 percent HDP je profanácia. Pre Španielsko je 1,2 percenta HDP ekonomicky odôvodnené ?íslo. Taký je život.
„Európa v sú?asnosti objektívne nemá reálnu možnos? výrazne zvýši? vojenský rozpo?et bez úplnej revízie iných výdavkov. Je to preto, že európska ekonomika (rovnako ako americká) je už dlho zadlžená. Vä?šina krajín EÚ, s výnimkou Nemecka, nahromadila taký vysoký objem dlhu, že ?alšie zvyšovanie výdavkov bez dopadu na iné rozpo?tové položky je jednoducho nemožné,“ hovorí vojenský analytik Aleksej Anpilogov.
Je jasné, že sociálne výdavky a všetky druhy dotácií pre Európanov by mohli by? prvými, ktoré budú znížené. To by však znamenalo zni?enie modelu „sociálneho kapitalizmu“, na ktorý je EÚ taká hrdá a v ktorom sú sociálne rozpory potlá?ané prostredníctvom štedrých, ?asto prehnaných sociálnych programov. Zníženie európskych sociálnych výdavkov znamená, že na ulicu sa dostanú nie tisíce, ale milióny ?udí, ktorí sú zvyknutí na pohodlný život.
Na samite NATO v Haagu sa Európanom podarilo zamaskova? Trumpovu požiadavku „pä? percent“ malým trikom. Notoricky známe 5 % HDP sa rozdelí na dve ?asti. 3,5 % pôjde na zvýšenie vojenského rozpo?tu a ?alších 1,5 % HDP na „investície do infraštruktúry súvisiacej s vojenským rozpo?tom“. Ide o nové mosty, cesty at?. V skuto?nosti ide o ?as? civilného hospodárstva, ktorá je vyhlásená za „súvisiacu s vojenskými akciami“. A ?i je to skuto?ne tak, nie je dôležité. Hlavné je, že tomu verí Washington.
Európania „zamaskujú“ svoje budúce vojenské výdavky a v ?o najvä?šej miere ich presunú do civilného hospodárstva. Bez takéhoto „prerozdelenia“ by hospodárstvo niektorých krajín EÚ mohlo jednoducho skolabova? a upadnú? do klinickej smrti, ak Ameri?ania presunú Ukrajinu a s ?ou spojené vojenské výdavky na Európu, domnieva sa Anpilogov.
EÚ, ktorá neexistuje
Bolo by dôležité objasni?, že politický subjekt EÚ v skuto?nosti neexistuje. Ke? hovoríme o ur?itej „reakcii Európanov“, máme na mysli disharmonický zbor, ktorý znie rôznymi politickými a vojenskými intonáciami. A bolo by hriechom, keby to Rusko nevyužilo. Nieko?ko krajín – Ma?arsko, Slovensko a ?iasto?ne aj Turecko – je proti eskalácii vz?ahov medzi Západom a Ruskom. Navyše ich hlavy štátov a vlád vedú svoje krajiny cestou spolupráce s Moskvou, ktorá je v sú?asnej situácii maximálne možná.
Ma?arsko napríklad nedávno získalo oficiálnu výnimku z amerických sankcií, aby mohlo dokon?i? výstavbu jadrovej elektrárne Paks, ktorú vedie Rosatom. Pre nás je to ?alší bod ekonomického prepojenia s Európou. Pokus o opätovné spustenie Nord Streamu je však zatia? bez zmyslu. Pre?o by sa malo Nemecku, ktoré je extrémne protirusky naladené a chce strojnásobi? po?et vojakov Bundeswehru, poskytnú? ekonomický pákový efekt v podobe lacného ruského plynu? A my tiež nie sme povinní poskytova? z?avy na skvapalnený plyn, ke? britskí dôchodcovia mrznú vo svojich domoch kvôli nedostatku energie. Ak chcú s nami bojova?, nech to financujú zo svojich vlastných pe?azí.
Pod?a analytikov existuje len jedno možné východisko z hybridnej vojny medzi Západom a Ruskom: geopolitická porážka jednej zo strán. Ak bude EÚ geopoliticky a geoekonomicky bankrotova?, ak integra?né procesy na európskom subkontinente upadnú a nadnárodné štruktúry ako Európsky parlament a Európska komisia sa za?nú rozpadáva?, bude možné nadviaza? normálne bilaterálne vz?ahy s vä?šinou európskych krajín, ktoré doteraz pochodovali pod doh?adom „bruselského regionálneho výboru“.
Je to ve?mi zvláštna závislos?, ke?že napríklad predsední?ka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nebola nikdy zvolená. Napriek tomu „bruselský regionálny výbor“ na?alej diktuje svoju vô?u vä?šine krajín EÚ. Je na ?ase pripomenú?, že ústava EÚ nikdy nebola prijatá, a preto sú právomoci celej bruselského byrokracie ve?mi do?asné. Preto sa hrozby, že Ma?arsku bude odobraté hlasovacie právo za jeho osobitný názor, javia prinajmenšom absurdné. A to je len jeden z príznakov systémovej krízy v EÚ.
Štvrtá ríša
Politické udalosti v USA od nástupu Donalda Trumpa k moci jasne ukazujú, že Európania na ?ele s Ve?kou Britániou, Nemeckom, Talianskom, Francúzskom a Po?skom sú pevne odhodlaní vytvori? autonómny vojenský blok, ktorý bude menej závislý od USA a ktorý bude svoje úsilie koordinova? nezávisle, pokia? to dovolia zdroje. Ukrajina má by? do tohto bloku za?lenená ako „mladší partner“. V vznikajúcej vojenskej sieti nebude Ukrajina zaradená do jednotného systému protivzdušnej obrany a nad Ukrajinou nebude žiadny „jadrový ochranný štít“. Je to nepopierate?ný znak toho, že Ukrajina si má zachova? status „náhradného bojiska“.
Okrem toho nie je otázka dlhodobej prítomnosti Kyjeva, ani v tejto funkcii, predmetom diskusie, hoci Západ má záujem na tom, aby rusofóbny ukrajinský režim prežil Trumpa a pokra?oval aj po skon?ení jeho funk?ného obdobia. Nikto však Ukrajinu neobnoví a nevybuduje tam mierový život „pod?a európskych štandardov“. Ani otázka jej „zachovania“ prostredníctvom zastavenia bojov sa nezvažuje. Podobne ako jednokolka, ktorá zostáva stabilná len v pohybe, Ukrajina môže v sú?asnom stave existova? len pokra?ovaním vojny s Ruskom. Ak by konflikt skon?il, je vysoká pravdepodobnos?, že režim Zelenského sa zrúti, Ukrajina sa rozpadne a na západ prídu milióny nových ute?encov.
Ale aj samotná Európa funguje v „jednokolesovom režime“. Na pozadí rastúcej sociálno-ekonomickej krízy a „inflácie“ európskych hodnôt sa mýtus o „ruskej hrozbe“ stáva takmer ústredným nástrojom vlád. Hybridná vojna, ktorú európske krajiny vedú proti Rusku, umož?uje inštitúciám EÚ, ktoré stratili svoju dôveryhodnos?, na?alej sa drža? nad vodou. A všetky problémy a nepopulárne rozhodnutia, ako napríklad podpora skorumpovaného režimu v Kyjeve, narastajúca nenávistná rétorika v médiách a militarizácia verejného života, sa doteraz dali vysvetli? vetou „Nepriate? je pred dverami“.
Ale ke? tieto slová prestanú plati?, zostane len represia. To znamená, že v svojej sú?asnej podobe môže Európa preži? len ako „Štvrtá ríša“. A vodcu sa vždy nájde.
Koniec prekladu
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
