Anti-Spiegel.ru, 17.07.2025, fotka:
Spoločnosť RAND Corporation zverejnila správu, v ktorej predpokladá, že konfrontácia medzi Východom a Západom neskončí s ukončením bojov na Ukrajine. Boj Západu proti Rusku a Číne bude trvať veľmi dlho.
Spoločnosť RAND Corporation zverejnila správu, v ktorej vysvetľuje, prečo konfrontácia medzi Východom a Západom neskončí, keď sa skončia boje na Ukrajine. Konflikt na Ukrajine je len súčasťou veľkého geopolitického boja USA proti Rusku a predovšetkým Číne, v ktorom je Európa pre USA len nástrojom, ktorý využívajú. Nie je to nič nové, píšem o tom už dlho a aj v amerických think tankoch sa o tom už roky píše. Len nemecké médiá sa tvária, ako keby tieto správy neexistovali, a taja ich pred svojou verejnosťou.
Analytik mediálnej spoločnosti ruského ministerstva obrany zverejnil zaujímavú analýzu správy RAND, ktorú som preložil.
Začiatok prekladu:
Vojna bez začiatku a konca?
Spoločnosť RAND Corporation tvrdí, že vojenská operácia na Ukrajine neukončí konfrontáciu medzi Východom a Západom.
Americký think tank RAND Corporation, jeden z najdôležitejších dodávateľov amerického ministerstva obrany, zverejnil správu s názvom „Dôsledky rusko-ukrajinskej vojny“.
Dokument vypracovali experti strategického výskumného oddelenia RAND a obsahuje rad kontroverzných tvrdení.
Ukrajinské testovacie pole
Hneď na začiatku správy americkí analytici konštatovali, že konflikt na Ukrajine viedol k vážnemu narušeniu vzťahov medzi Európou a Ruskom a oslabil aj vzťahy EÚ s Čínou. Podľa expertov RAND to spomalilo realizáciu hlavného cieľa Moskvy a Pekingu, ktorým je vytvorenie multipolárneho svetového poriadku ako alternatívy k americkej hegemónii.
Podľa správy washingtonských analytikov je navyše „éra pragmatických a transakčných vzťahov medzi EÚ a Ruskom u konca“. Vyjadrili viditeľnú spokojnosť s ústupom EÚ pod tlakom USA, pričom v štvrtom roku vojny medzi Moskvou a Kyjevom oficiálne označili Rusko za najväčšiu hrozbu pre svoju bezpečnosť. Čína je tiež na čiernej listine, pretože podľa RAND majú Moskva a Peking priame motívy na podkopávanie jednoty NATO a EÚ v mediálnej, diplomatickej a ekonomickej oblasti.
A teraz je nielen politológom jasné, že správa „Dôsledky vojny…“ dokonale zapadá do línie RAND a vyzýva, aby sa konfrontácia s Moskvou a Pekingom považovala za „dlhodobú vojnu na vyčerpanie“, v ktorej Ukrajina predstavuje prvú fázu. Američania sú presvedčení, že „úspech v tomto konflikte sa bude merať podľa toho, či sa podarí udržať spojencov USA a zničiť strategické väzby nepriateľov“. V podstate je stratégia Washingtonu, ako ju opisuje RAND, pokusom urobiť z Ukrajiny dlhodobé testovacie pole a z Európy rovnako dlhodobé „podriadené zázemie“ USA.
Američania pritom poukázali na to, že splnenie stanovených cieľov si vyžaduje splnenie viacerých kľúčových podmienok. Patrí medzi ne stabilný politický konsenzus vo Washingtone, trvalá lojalita EÚ a vysoká ochota Európanov prinášať obete a znášať náklady. To je však vysoko diskutabilné, keďže Európa v konfrontácii s Ruskom vykazuje čoraz väčšie známky únavy a Peking a Moskva sa nielen úspešne prispôsobujú západným „pekelným sankciám“, ale aj úspešne nachádzajú asymetrické odpovede. Preto je „víťazná“ správa RAND v istom zmysle zbožným želaním.
„Užitočné rady“, ktoré experti RAND adresovali americkej vláde, nie sú príliš originálne. Napríklad: ďalšie posilnenie NATO a „prepojenie“ Európy s USA ako protiváha Rusku a Číne; čo najrýchlejšia reorganizácia amerického vojensko-priemyselného komplexu prostredníctvom hromadnej výroby lacných dronov, munície a systémov elektronickej vojny, ako aj zavedenie autonómnych zbraňových systémov na princípe „Launch and Forget“ (vystreľ a zabudni). V tejto situácii nezostáva nič iné, ako pokračovať v globálnej informačnej vojne a zdokonaľovať sankčný mechanizmus.
Dokonca aj Karoline Leavittová, tlačová hovorkyňa Bieleho domu, prirodzená blondínka, to vie aj bez RAND.
Rozkol NATO
Hoci RAND tradične podporuje USA, táto správa obsahuje mnoho nepríjemných momentov pre Washington, ktoré znejú ako diagnóza. Už teraz je však zrejmé, že USA sú nútené prejsť od koncepcie totálneho útoku, ktorá bola relevantná v roku 2010, k defenzívnej stratégii a dokonca k blokáde. „Slabnúci svetový hegemón prechádza od aktívnych k reaktívnym akciám. To znamená, že je nútený neútočiť, ale reagovať na hrozby, ktoré experti RAND považujú za smrteľné, ak nie za mimoriadne nepríjemné pre USA,“ poznamenáva Aleksej Anpilogov, riaditeľ think tanku „Osnovanie“.
V dôsledku toho sa na Západe zrodila myšlienka, ktorá sa teraz presadzuje aj vo vojenskej oblasti: ide o rozdelenie právomocí a úsilia medzi USA a Európou. Kľúčovým bodom je, že Amerika sa sústredí na najdôležitejší konflikt budúcnosti, konfrontáciu s Čínou, zatiaľ čo Európa preberá strategické smerovanie voči Rusku. Podľa amerických stratégov sú to Európania, ktorí majú všetkými prostriedkami zabezpečiť „blokádu Ruska“ a niesť zodpovednosť za bezpečnosť na západnom okraji eurázijského superkontinentu.
V súčasnosti sa USA snažia vytvoriť koalíciu Japonska a Južnej Kórey, ktorá by sa mala stať osou „ďalekovýchodného NATO“. K tomuto zatiaľ hypotetickému vojenskému bloku by sa v priebehu času mali pripojiť AUKUS, vojenská aliancia Austrálie, Veľkej Británie a USA, ako aj QUAD, „strategický dialóg“ medzi Austráliou, Indiou, USA a Japonskom o bezpečnostných otázkach v Indo-Pacifiku. Okrem toho USA uzavreli rad bilaterálnych dohôd s krajinami v regióne, napríklad s Taiwanom, Filipínami a radom menších štátov v ázijsko-tichomorskom priestore.
Indočína z tejto americkej „vízie budúcnosti“ vypadáva, pretože spojenectvá s Vietnamom, Laosom, Kambodžou alebo Thajskom, ktoré boli kedysi naklonené USA, sa príliš neosvedčili. Indonézia, ktorá 1. januára 2025 vstúpila do skupiny krajín BRICS, sa zatiaľ nepodarilo prijať do radov spojencov. A bez Indonézie by sa celý blokádny perimeter proti Číne rozpadol. Podľa analytikov majú USA v súčasnosti celkom iné geopolitické problémy ako ďalšie zapojenie sa do konfliktu na Ukrajine.
Každý platí za seba
Pokiaľ ide o Rusko, v správe RAND aj vo vyhláseniach vedúcich amerických politikov sa objavuje rovnaké posolstvo: „Milí Európania, musíte byť zodpovední za svoju vlastnú bezpečnosť a sami financovať svoje vojenské výdavky. A USA, ktoré stoja za vami, vám za vaše peniaze dodajú muníciu a zbrane.“ Žiadne nevratné platby do rozpočtu NATO a žiadne americké sily. Podľa Američanov by krajiny EÚ mali zostaviť vlastný vojenský rozpočet a v prípade potreby „sadnúť do zákopov“.
Existuje však jeden problém. Vojenské výdavky v niektorých európskych krajinách už teraz tvoria značnú časť rozpočtu. V Poľsku napríklad dosahujú 4,5 % národného HDP. Varšava je však známa svojou aroganciou, ale Španieli okamžite vyhlásili, že zvýšenie vojenských výdavkov na 5 percent HDP je profanácia. Pre Španielsko je 1,2 percenta HDP ekonomicky odôvodnené číslo. Taký je život.
„Európa v súčasnosti objektívne nemá reálnu možnosť výrazne zvýšiť vojenský rozpočet bez úplnej revízie iných výdavkov. Je to preto, že európska ekonomika (rovnako ako americká) je už dlho zadlžená. Väčšina krajín EÚ, s výnimkou Nemecka, nahromadila taký vysoký objem dlhu, že ďalšie zvyšovanie výdavkov bez dopadu na iné rozpočtové položky je jednoducho nemožné,“ hovorí vojenský analytik Aleksej Anpilogov.
Je jasné, že sociálne výdavky a všetky druhy dotácií pre Európanov by mohli byť prvými, ktoré budú znížené. To by však znamenalo zničenie modelu „sociálneho kapitalizmu“, na ktorý je EÚ taká hrdá a v ktorom sú sociálne rozpory potláčané prostredníctvom štedrých, často prehnaných sociálnych programov. Zníženie európskych sociálnych výdavkov znamená, že na ulicu sa dostanú nie tisíce, ale milióny ľudí, ktorí sú zvyknutí na pohodlný život.
Na samite NATO v Haagu sa Európanom podarilo zamaskovať Trumpovu požiadavku „päť percent“ malým trikom. Notoricky známe 5 % HDP sa rozdelí na dve časti. 3,5 % pôjde na zvýšenie vojenského rozpočtu a ďalších 1,5 % HDP na „investície do infraštruktúry súvisiacej s vojenským rozpočtom“. Ide o nové mosty, cesty atď. V skutočnosti ide o časť civilného hospodárstva, ktorá je vyhlásená za „súvisiacu s vojenskými akciami“. A či je to skutočne tak, nie je dôležité. Hlavné je, že tomu verí Washington.
Európania „zamaskujú“ svoje budúce vojenské výdavky a v čo najväčšej miere ich presunú do civilného hospodárstva. Bez takéhoto „prerozdelenia“ by hospodárstvo niektorých krajín EÚ mohlo jednoducho skolabovať a upadnúť do klinickej smrti, ak Američania presunú Ukrajinu a s ňou spojené vojenské výdavky na Európu, domnieva sa Anpilogov.
EÚ, ktorá neexistuje
Bolo by dôležité objasniť, že politický subjekt EÚ v skutočnosti neexistuje. Keď hovoríme o určitej „reakcii Európanov“, máme na mysli disharmonický zbor, ktorý znie rôznymi politickými a vojenskými intonáciami. A bolo by hriechom, keby to Rusko nevyužilo. Niekoľko krajín – Maďarsko, Slovensko a čiastočne aj Turecko – je proti eskalácii vzťahov medzi Západom a Ruskom. Navyše ich hlavy štátov a vlád vedú svoje krajiny cestou spolupráce s Moskvou, ktorá je v súčasnej situácii maximálne možná.
Maďarsko napríklad nedávno získalo oficiálnu výnimku z amerických sankcií, aby mohlo dokončiť výstavbu jadrovej elektrárne Paks, ktorú vedie Rosatom. Pre nás je to ďalší bod ekonomického prepojenia s Európou. Pokus o opätovné spustenie Nord Streamu je však zatiaľ bez zmyslu. Prečo by sa malo Nemecku, ktoré je extrémne protirusky naladené a chce strojnásobiť počet vojakov Bundeswehru, poskytnúť ekonomický pákový efekt v podobe lacného ruského plynu? A my tiež nie sme povinní poskytovať zľavy na skvapalnený plyn, keď britskí dôchodcovia mrznú vo svojich domoch kvôli nedostatku energie. Ak chcú s nami bojovať, nech to financujú zo svojich vlastných peňazí.
Podľa analytikov existuje len jedno možné východisko z hybridnej vojny medzi Západom a Ruskom: geopolitická porážka jednej zo strán. Ak bude EÚ geopoliticky a geoekonomicky bankrotovať, ak integračné procesy na európskom subkontinente upadnú a nadnárodné štruktúry ako Európsky parlament a Európska komisia sa začnú rozpadávať, bude možné nadviazať normálne bilaterálne vzťahy s väčšinou európskych krajín, ktoré doteraz pochodovali pod dohľadom „bruselského regionálneho výboru“.
Je to veľmi zvláštna závislosť, keďže napríklad predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nebola nikdy zvolená. Napriek tomu „bruselský regionálny výbor“ naďalej diktuje svoju vôľu väčšine krajín EÚ. Je na čase pripomenúť, že ústava EÚ nikdy nebola prijatá, a preto sú právomoci celej bruselského byrokracie veľmi dočasné. Preto sa hrozby, že Maďarsku bude odobraté hlasovacie právo za jeho osobitný názor, javia prinajmenšom absurdné. A to je len jeden z príznakov systémovej krízy v EÚ.
Štvrtá ríša
Politické udalosti v USA od nástupu Donalda Trumpa k moci jasne ukazujú, že Európania na čele s Veľkou Britániou, Nemeckom, Talianskom, Francúzskom a Poľskom sú pevne odhodlaní vytvoriť autonómny vojenský blok, ktorý bude menej závislý od USA a ktorý bude svoje úsilie koordinovať nezávisle, pokiaľ to dovolia zdroje. Ukrajina má byť do tohto bloku začlenená ako „mladší partner“. V vznikajúcej vojenskej sieti nebude Ukrajina zaradená do jednotného systému protivzdušnej obrany a nad Ukrajinou nebude žiadny „jadrový ochranný štít“. Je to nepopierateľný znak toho, že Ukrajina si má zachovať status „náhradného bojiska“.
Okrem toho nie je otázka dlhodobej prítomnosti Kyjeva, ani v tejto funkcii, predmetom diskusie, hoci Západ má záujem na tom, aby rusofóbny ukrajinský režim prežil Trumpa a pokračoval aj po skončení jeho funkčného obdobia. Nikto však Ukrajinu neobnoví a nevybuduje tam mierový život „podľa európskych štandardov“. Ani otázka jej „zachovania“ prostredníctvom zastavenia bojov sa nezvažuje. Podobne ako jednokolka, ktorá zostáva stabilná len v pohybe, Ukrajina môže v súčasnom stave existovať len pokračovaním vojny s Ruskom. Ak by konflikt skončil, je vysoká pravdepodobnosť, že režim Zelenského sa zrúti, Ukrajina sa rozpadne a na západ prídu milióny nových utečencov.
Ale aj samotná Európa funguje v „jednokolesovom režime“. Na pozadí rastúcej sociálno-ekonomickej krízy a „inflácie“ európskych hodnôt sa mýtus o „ruskej hrozbe“ stáva takmer ústredným nástrojom vlád. Hybridná vojna, ktorú európske krajiny vedú proti Rusku, umožňuje inštitúciám EÚ, ktoré stratili svoju dôveryhodnosť, naďalej sa držať nad vodou. A všetky problémy a nepopulárne rozhodnutia, ako napríklad podpora skorumpovaného režimu v Kyjeve, narastajúca nenávistná rétorika v médiách a militarizácia verejného života, sa doteraz dali vysvetliť vetou „Nepriateľ je pred dverami“.
Ale keď tieto slová prestanú platiť, zostane len represia. To znamená, že v svojej súčasnej podobe môže Európa prežiť len ako „Štvrtá ríša“. A vodcu sa vždy nájde.
Koniec prekladu
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
