Podľa
izraelských zdrojov
iránsku protivzdušnú obranu tvoria 4 divízie systémov protivzdušnej obrany S-300PMU-2,
doplnené desiatkami systémov protivzdušnej obrany Pancir-S1 a iránskymi systémami protivzdušnej obrany 3rd-Khordad a Bavar 373, ktoré patria medzi najvyspelejšie vo svete.
Každý iránsky prápor S-300PMU-2 dokáže zostreliť stíhačky zo vzdialenosti viac ako 160 kilometrov, pričom súčasne odpáli 12 rakiet na šesť cieľov.
Izraelské stíhačky budú mať problém vymanévrovať rakety S-300,
ktoré lietajú viac ako päťkrát rýchlejšie ako zvuk.
Ak Izrael pozná presnú polohu iránskych S-300, jeho stíhačky by sa mohli vyhnúť vstupu do ich „smrtiacej zóny“ a útočiť mimo dosahu komplexu.
Ale aj keď sa Izrael vyhne S-300, bude mať ťažké vyhnúť sa iránskym Pancirom, S-200 a Khordadom.
15 iránskych raketových systémov krátkeho doletu Pancir-S1 je veľmi mobilných.
Pri rýchlom nasadení môžu prepadnúť stíhačku takmer kdekoľvek v Iráne. Každý systém môže vystreliť 12 rakiet na stíhačky vo výške až 20 km.
Iránsku obranu ďalej posilňuje niekoľko systémov protivzdušnej obrany Bavar 373, iránska verzia S-300. Irán tiež modernizoval desiatky sovietskych systémov protivzdušnej obrany Kub, má aj nejaké Tory, vytvoril smrtiaci 3rd Khordad, čo je obdoba ruského Buku, resp. systémy krátkeho dosahu 9 Day.
Celkovo je vzdušný priestor Iránu jedným z najbezpečnejších v regióne.
Iránskou slabinou , ale ak výhodou je veľká rozloha krajiny a obrovská členitosť s vysokými pohoriami, ktoré bránia práci radarom PVO.
PVO nechráni plošne ale je koncentrovaná okolo strategickych miest ako sú nukleárne, vojenské a energetické objekty väčšine na západe a v strede Iránu.
Plošne je chránený iba Teherán.
Východ Iránu nie je dostatočne chránený PVO.