Medzinárodní odborníci tvrdia, že piatkové stretnutie Ruska a Ukrajiny v Istanbule zdôraznilo na ceste k mieru pozitívne príznaky a vážne výzvy. Toto stretnutie ukázalo celému...
Veľmi tajná misia ruských vzdušných síl v Kosove mala geopolitický význam a zdôraznila Rusko ako silu, s ktorou treba počítať, uviedli experti pre Sputnik.
12. júna 1999 pochodoval kombinovaný prápor ruských výsadkárov nasadených v Bosne a Hercegovine ako súčasť mierových stabilizačných síl (SFOR) s mandátom OSN. 600 kilometrov prejsťovládanie letiska Slatina pri Prištine.
Operácia sa uskutočnila na konci vojny v Kosove v roku 1999, počas ktorej sa vtedajšia juhoslovanská armáda stiahla zo srbskej separatistickej provincie.
Dňa 11. júna 1999 206 ruských výsadkárov opustili bosnianske mesto Ugljevik a viezli svoje obrnené transportéry (APC) naprieč vtedajšou Juhosláviou smerom k Prištine. Celkovo bolo 15 APC a 35 vojenských vozidiel plus niekoľko tankovacích vozidiel, ktoré sa dostali do hlavného mesta Kosova 12. júna, v neposlednom rade vďaka úsiliu srbskej polície, ktorá uvoľnila cestu pre ruské jednotky a zabezpečila „zelený koridor“.
Po pochode, ktorý je dnes všeobecne známy ako „nútený pochod do Prištiny“, nasledovali v nasledujúcich rokoch ruské mierové sily v počte 650 mužov slúžiacich v Kosove.
Cieľom misie v Prištine bolo ukázať „bratskú podporu ruského ľudu Srbom a ovplyvniť situáciu v budúcnosti“. generálporučík vo výslužbe Nikolaj Staskovbývalý náčelník štábu ruských vzdušných síl a jeden z tých, ktorí sa misie zúčastnili, povedal v rozhovore pre Sputnik.
Zdôraznil, že ruské jednotky konali rýchlejšie ako sily NATO, ktoré mali tiež za úlohu obsadiť letisko Slatina. Obrnené transportéry BTR-80 s ruskými výsadkármi sa pohybovali „takmer nemysliteľnou“ rýchlosťou, aby kryli viac ako 600 km (372 míľ) aby sa veľmi tajná misia mohla uskutočniť čo najrýchlejšie, pripomenul Staškov.
„Vedenie NATO reagovalo nahnevane na skutočnosť, že ruskému výsadkovému práporu sa podarilo predbehnúť sily aliancie. Britský generál (Mike) Jackson (ktorý v tom čase velil čerstvo vytvoreným silám Kosova (KFOR)), videl, že ruské jednotky boli v plnej bojovej pripravenosti a mohol použiť zbrane, a tak urobil svoju slávnu poznámku ‚Nezačnem tretiu svetovú vojnu za vás (generál Wesley Clark, vtedajší najvyšší americký veliteľ v Európe),“ povedal Staskov.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v tomto duchu poznamenal, že „vďaka Bohu, požiadavky horúcich hláv vo Washingtone a iných západných hlavných mestách, najmä v Londýne, aby Rusi ovládli, nezvíťazili a podvolili sa profesionálnym akciám západnej armády, vrátane britských vojakov“.
Staskov zase citoval vtedajšieho ruského prezidenta Borisa Jelstina, ktorý ocenil „vynikajúce“ akcie ruských výsadkárov. Yelstin tiež vyjadril spokojnosť s tým, že sa mu „konečne podarilo dať NATO do nosa.“ Nemenovaný predstaviteľ údajne reagoval slovami: „Ty, Boris Nikolajevič, si ich nemlátil po nose – udrel si ich do tváre.“
„Najdôležitejšie je, že ruské ozbrojené sily mali vtedy pocit, že sú v osobe výsadkových jednotiek schopné plniť úlohy v prospech vlasti,“ uzavrel Staskov.
Leonid IvašovBývalý šéf hlavného odboru medzinárodnej vojenskej spolupráce ruského ministerstva obrany poukázal na pozoruhodnú skutočnosť, že „v priebehu operácie nebol ani jeden ranený výsadkár“. Zúčastnil sa na rokovaniach o kosovskom vyrovnaní v roku 1999 a pridal sa aj k rozhodnutiu šéfa ruských výsadkárov presunúť sa na letisko Slatina.
„Toto zariadenie bolo dôležité z taktického hľadiska. Ukázali sme, že Rusko nemožno vyhodiť z globálneho politického procesu a že krajina je nezávislá a nie je podriadená NATO ani nikomu inému,“ povedal Ivašov pre Sputnik.
Bývalý šéf hlavného odboru medzinárodnej vojenskej spolupráce ruského ministerstva obrany dodal, že pochod v Prištine mal „geopolitický rozmer“, keďže sa NATO snažilo dotlačiť Európu k vojne.
„Európania nechceli bojovať alebo sa pripravovať na vojnu s Ruskom a tiež ich nezaujímal konflikt, ktorý by mohol vzniknúť medzi USA a Ruskom a ktorý by mohol ovplyvniť ekonomickú situáciu v Európe a (začať) nové preteky v zbrojení. Takže Američania začali tlačiť Európu k veľkému konfliktu,“ povedal Ivashov.
Lavrov zo svojej strany povedal, že „udalosti nepochybne súviseli s tlakom NATO na jeho rozšírenie na východ“, čo podľa neho potvrdil aj nasledujúci vývoj.
Ivašov zase pripomenul, že úspešný vstup ruských výsadkárov na letisko Slatina sa stal „najdôležitejšou udalosťou“, ktorá „ukázala povahu ruských vojakov“, ktorí počas operácie hrali perfektne.
„V Prištine boli naši vojaci v centre pozornosti. Britská jednotka sa pokúsila zmocniť sa letiska Slatina, no neúspešne,“ povedal Ivašov. Ocenil úsilie ruských špeciálnych služieb a srbských špeciálnych služieb, ktoré „pracovali tak, že kosovské sily nevystrelili na ruských výsadkárov ani jeden výstrel“.
V televíznom rozhovore začiatkom tohto roka Ruský prezident Vladimir Putin sa dotkol jeho úlohy v operácii, ktorá vlastne vtedy umožnila Moskve predbehnúť NATO a zabezpečiť jej právo podieľať sa na urovnaní konfliktu v bývalej Juhoslávii.
Podľa Putina, ktorý v roku 1999 pôsobil ako tajomník ruskej bezpečnostnej rady, ho vtedajší náčelník generálneho štábu Anatolij Kvashnin požiadal o odporúčania, ako by mali ruské ozbrojené sily konať v Kosove, pričom dodal, že nie je ochotný koordinovať akcie. s ministerstvom obrany.
„V každom prípade sa so mnou o tom rozprával a pýtal sa na môj názor. A ja som mu povedal: ak si myslíš, že je to rozumné – urob to,“ zaspomínal si Putin.
V tejto súvislosti dodal, že operáciu nepovažuje za „drzé správanie“ ruských výsadkárov.
„Úprimne povedané, nepripisujem tomu taký význam ako niektorí pozorovatelia,“ upozornil ruský prezident.
