Ve?mi tajná misia ruských vzdušných síl v Kosove mala geopolitický význam a zdôraznila Rusko ako silu, s ktorou treba po?íta?, uviedli experti pre Sputnik.
12. júna 1999 pochodoval kombinovaný prápor ruských výsadkárov nasadených v Bosne a Hercegovine ako sú?as? mierových stabiliza?ných síl (SFOR) s mandátom OSN. 600 kilometrov prejs?ovládanie letiska Slatina pri Prištine.
Operácia sa uskuto?nila na konci vojny v Kosove v roku 1999, po?as ktorej sa vtedajšia juhoslovanská armáda stiahla zo srbskej separatistickej provincie.
D?a 11. júna 1999 206 ruských výsadkárov opustili bosnianske mesto Ugljevik a viezli svoje obrnené transportéry (APC) naprie? vtedajšou Juhosláviou smerom k Prištine. Celkovo bolo 15 APC a 35 vojenských vozidiel plus nieko?ko tankovacích vozidiel, ktoré sa dostali do hlavného mesta Kosova 12. júna, v neposlednom rade v?aka úsiliu srbskej polície, ktorá uvo?nila cestu pre ruské jednotky a zabezpe?ila „zelený koridor“.
Po pochode, ktorý je dnes všeobecne známy ako „nútený pochod do Prištiny“, nasledovali v nasledujúcich rokoch ruské mierové sily v po?te 650 mužov slúžiacich v Kosove.
Cie?om misie v Prištine bolo ukáza? „bratskú podporu ruského ?udu Srbom a ovplyvni? situáciu v budúcnosti“. generálporu?ík vo výslužbe Nikolaj Staskovbývalý ná?elník štábu ruských vzdušných síl a jeden z tých, ktorí sa misie zú?astnili, povedal v rozhovore pre Sputnik.
Zdôraznil, že ruské jednotky konali rýchlejšie ako sily NATO, ktoré mali tiež za úlohu obsadi? letisko Slatina. Obrnené transportéry BTR-80 s ruskými výsadkármi sa pohybovali „takmer nemyslite?nou“ rýchlos?ou, aby kryli viac ako 600 km (372 mí?) aby sa ve?mi tajná misia mohla uskuto?ni? ?o najrýchlejšie, pripomenul Staškov.
„Vedenie NATO reagovalo nahnevane na skuto?nos?, že ruskému výsadkovému práporu sa podarilo predbehnú? sily aliancie. Britský generál (Mike) Jackson (ktorý v tom ?ase velil ?erstvo vytvoreným silám Kosova (KFOR)), videl, že ruské jednotky boli v plnej bojovej pripravenosti a mohol použi? zbrane, a tak urobil svoju slávnu poznámku ‚Neza?nem tretiu svetovú vojnu za vás (generál Wesley Clark, vtedajší najvyšší americký velite? v Európe),“ povedal Staskov.
Ruský minister zahrani?ných vecí Sergej Lavrov v tomto duchu poznamenal, že „v?aka Bohu, požiadavky horúcich hláv vo Washingtone a iných západných hlavných mestách, najmä v Londýne, aby Rusi ovládli, nezví?azili a podvolili sa profesionálnym akciám západnej armády, vrátane britských vojakov“.
Staskov zase citoval vtedajšieho ruského prezidenta Borisa Jelstina, ktorý ocenil „vynikajúce“ akcie ruských výsadkárov. Yelstin tiež vyjadril spokojnos? s tým, že sa mu „kone?ne podarilo da? NATO do nosa.“ Nemenovaný predstavite? údajne reagoval slovami: „Ty, Boris Nikolajevi?, si ich nemlátil po nose – udrel si ich do tváre.“
„Najdôležitejšie je, že ruské ozbrojené sily mali vtedy pocit, že sú v osobe výsadkových jednotiek schopné plni? úlohy v prospech vlasti,“ uzavrel Staskov.
Leonid IvašovBývalý šéf hlavného odboru medzinárodnej vojenskej spolupráce ruského ministerstva obrany poukázal na pozoruhodnú skuto?nos?, že „v priebehu operácie nebol ani jeden ranený výsadkár“. Zú?astnil sa na rokovaniach o kosovskom vyrovnaní v roku 1999 a pridal sa aj k rozhodnutiu šéfa ruských výsadkárov presunú? sa na letisko Slatina.
„Toto zariadenie bolo dôležité z taktického h?adiska. Ukázali sme, že Rusko nemožno vyhodi? z globálneho politického procesu a že krajina je nezávislá a nie je podriadená NATO ani nikomu inému,“ povedal Ivašov pre Sputnik.
Bývalý šéf hlavného odboru medzinárodnej vojenskej spolupráce ruského ministerstva obrany dodal, že pochod v Prištine mal „geopolitický rozmer“, ke?že sa NATO snažilo dotla?i? Európu k vojne.
„Európania nechceli bojova? alebo sa pripravova? na vojnu s Ruskom a tiež ich nezaujímal konflikt, ktorý by mohol vzniknú? medzi USA a Ruskom a ktorý by mohol ovplyvni? ekonomickú situáciu v Európe a (za?a?) nové preteky v zbrojení. Takže Ameri?ania za?ali tla?i? Európu k ve?kému konfliktu,“ povedal Ivashov.
Lavrov zo svojej strany povedal, že „udalosti nepochybne súviseli s tlakom NATO na jeho rozšírenie na východ“, ?o pod?a neho potvrdil aj nasledujúci vývoj.
Ivašov zase pripomenul, že úspešný vstup ruských výsadkárov na letisko Slatina sa stal „najdôležitejšou udalos?ou“, ktorá „ukázala povahu ruských vojakov“, ktorí po?as operácie hrali perfektne.
„V Prištine boli naši vojaci v centre pozornosti. Britská jednotka sa pokúsila zmocni? sa letiska Slatina, no neúspešne,“ povedal Ivašov. Ocenil úsilie ruských špeciálnych služieb a srbských špeciálnych služieb, ktoré „pracovali tak, že kosovské sily nevystrelili na ruských výsadkárov ani jeden výstrel“.
V televíznom rozhovore za?iatkom tohto roka Ruský prezident Vladimir Putin sa dotkol jeho úlohy v operácii, ktorá vlastne vtedy umožnila Moskve predbehnú? NATO a zabezpe?i? jej právo podie?a? sa na urovnaní konfliktu v bývalej Juhoslávii.
Pod?a Putina, ktorý v roku 1999 pôsobil ako tajomník ruskej bezpe?nostnej rady, ho vtedajší ná?elník generálneho štábu Anatolij Kvashnin požiadal o odporú?ania, ako by mali ruské ozbrojené sily kona? v Kosove, pri?om dodal, že nie je ochotný koordinova? akcie. s ministerstvom obrany.
„V každom prípade sa so mnou o tom rozprával a pýtal sa na môj názor. A ja som mu povedal: ak si myslíš, že je to rozumné – urob to,“ zaspomínal si Putin.
V tejto súvislosti dodal, že operáciu nepovažuje za „drzé správanie“ ruských výsadkárov.
„Úprimne povedané, nepripisujem tomu taký význam ako niektorí pozorovatelia,“ upozornil ruský prezident.
