„Podiel podnikate?ského sektora na výskume rastie, najmä vo ve?kých firmách a v automobilovom priemysle. Pokia? vnímame regionálne rozdiely, v po?te výskumných pracovníkov dominuje Bratislavský kraj, a slabou stránkou zostáva nedostato?ná spolupráca medzi firmami a výskumnými organizáciami,“ uviedol Jaroslav Vokoun z Ekonomického ústavu SAV.
Takto vysoký rast výskumnej základne vo firmách by mal vyplýva? zo skuto?nosti, že výskumné kapacity firiem boli v 90. rokoch minulého storo?ia ve?mi nízke. Vstupom do Európskej únie (EÚ) sa malo sta? Slovensko zaujímavou destináciou pre zahrani?né investície, kde spolo?nosti postupne posil?ujú aj výskumné kapacity.
Najvyššia by mala by? koncentrácia výskumných kapacít v technických a prírodných vedách, a to na úrovni 66,7 %, ?o zodpovedá silnej pozícii priemyselnej výroby v štruktúre slovenskej ekonomiky. Nasledujú spolo?enské vedy na úrovni 12,2 %, lekárske a farmaceutické vedy s hodnotou 8,4 % a humanitné vedy s 8,3 %, priblížila SAV.
Sumárny inova?ný index Slovenska dosiahol pod?a akadémie v tomto roku 65,1 % priemernej úrovne EÚ, ?o radí našu krajinu do skupiny najslabších inovátorov. Najsilnejším pilierom inova?ného indexu na našom území by mali by? pritom ?udské zdroje.
„Pre slovenskú vedu ako sú?as? svetovej vedy je dôležitá mobilita výskumných pracovníkov, ?o však vedie k odchodu talentovaných ?udí zo Slovenska. V roku 2019 v našom dotazníkovom prieskume zameranom na talentovaných ?udí s pracovnou skúsenos?ou v zahrani?í respondenti porovnávali atraktivitu miesta v zahrani?í a na Slovensku. Vyššiu atraktívnos? pracovného prostredia v zahrani?í uviedlo až 82 % respondentov a len 18 % vnímalo pracovné prostredie na Slovensku ako atraktívne,“ dodal Vokoun.
Zdroj feed teraz.sk
