„Naši odborníci o?akávajú, že výskyt záporných cien bude do budúcnosti nielenže ?astejší, ale aj podstatne výraznejší. Najnižšia doteraz zaznamenaná cena na slovenskom trhu dosiahla -146 eur za megawatthodinu (MWh), avšak perspektívne môže v budúcnosti bežne dosahova? aj -160 eur,“ uviedol Miškovský. Kým v roku 2023 bolo 91 hodín so zápornou cenou elektriny, v tomto roku je to už 288 hodín. Pritom za celý rok 2021 sa elektrina predávala za záporné ceny len po?as 24 hodín a v roku 2022 dokonca len po?as dvoch hodín.
V sú?asnosti síce žiadna domácnos? a ani ve?ká ?as? firiem vyrábajúcich vlastnú energiu záporné ceny nepoci?uje, ich ?astejší výskyt však pravdepodobne prinesie prenos zodpovednosti za nadvýrobu zelenej energie. Problém záporných cien elektriny na dennom trhu je možné rieši? zvýšením samospotreby v?aka batériovému úložisku, obmedzovaním výkonu fotovoltiky alebo posilnením medzihrani?ných kapacít pre prenos elektriny a predaj do zahrani?ia.
Najekonomickejším riešením je pod?a Miškovského vlastná spotreba vyrobenej elektriny, a to aj ukladaním prebyto?nej energie do batérií. Kombinovanie fotovoltiky s batériovým úložiskom slúžiacim výhradne na usklad?ovanie solárnych prebytkov vä?šinou však pod?a odborníka nemá atraktívnu návratnos? a ?astokrát sa rovná životnosti úložiska. „Ideálne je preto popri usklad?ovaní solárnych prebytkov využíva? smart úložisko, ktoré dokáže poskytova? aj služby stabilizácie elektrickej siete, takzvané necertifikované podporné služby,“ priblížil.
Druhou možnos?ou je zariadenie, ktoré obmedzuje výkon fotovoltiky, akonáhle by mala hrozi? dodávka prebytkov do siete za záporné ceny. Tretia možnos? – posilnenie prenosových kapacít – je extrémne drahá a predaj by musel smerova? len do krajín, ktoré majú v energetickom mixe zastúpené obnovite?né zdroje len v minimálnej miere.
Suma hodín, po?as ktorých sa elektrická energia predáva za zápornú cenu dramaticky rastie. Kým v roku 2021 sa elektrina v šiestich vyspelých štátoch Európskej únie (Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Španielsko, Fínsko, Švédsko) predávala za záporné ceny po?as 175 hodín, v minulom roku to už bolo po?as 342 a po?as prvých šiestich mesiacov tohto roka už 983 hodín. Na Slovensku sa v prvom polroku tohto roka vyskytlo 188 hodín so zápornými cenami. Dôvodom je výrazný nárast inštalovanej kapacity fotovoltických elektrární.
V Európe už pod?a Miškovského viacerí dodávatelia energií zvažujú, že namiesto platenia za dodanú energiu do siete budú ú?tova? majite?om predimenzovaných fotovoltických elektrární poplatky. Napríklad v Holandsku plánuje energetická spolo?nos? Eneco ú?tova? poplatky majite?om solárnych panelov, ktorí dodávajú prebyto?nú elektrinu do siete. O rovnakom prístupe rozmýš?ajú aj ?alšie holandské spolo?nosti Vattenfall a Essent. ?eský dodávate? energií Centropol zase zvažuje, že domácnosti a bytové domy bez fotovoltiky budú ma? výhodnejšie podmienky v porovnaní s tými, ktoré vyrábajú vlastnú energiu.
Zdroj feed teraz.sk
