Počet Čechov plánujúcich v budúcnosti deti poklesol

Bratislava 6. decembra (TASR) – Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Podiel mladých, ktorí plánujú mať v budúcnosti deti, v Česku klesá, prví pravekí ľudia v Severnej Amerike sa živili megafaunou, najmä mamutmi a solárna farba môže elektromobilom Mercedes-Benz výrazne predĺžiť dojazd. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

V Česku klesá podiel mladých ľudí, ktorí plánujú mať v budúcnosti deti. Najvýraznejšie to je medzi ľuďmi v horšej ekonomickej situácii. Vyplýva to z dát výskumu Súčasná česká rodina, na ktorom spolupracujú vedci Masarykovej univerzity v Brne a Univerzity Karlovej v Prahe.

Najnovšie spracované dáta výskumníci zbierali v roku 2022. Respondentov sa okrem iného pýtali aj na krátkodobé a dlhodobé plány v oblasti rodičovstva. V obidvoch skupinách sa počet tých, ktorí by deti chceli alebo ich chceli mať viac, znížil. Do troch rokov ich plánuje mať 30 percent opýtaných vo veku od 18 do 39 rokov, pričom v roku 2020 to bolo 42 percent. Pri otázke na dlhodobé plány – teda mať deti kedykoľvek v budúcnosti – klesol podiel z 58 na 51 percent.

Vedci potom z celkových výsledkov pre porovnanie oddelili skupinu aktuálne bezdetných, v nej sú čísla ešte nižšie. Do troch rokov by dieťa chcelo mať len 24 percent z nich a v neskoršej budúcnosti to plánuje 29 percent.

Najvýraznejšie klesli rodičovské plány u ekonomicky znevýhodnených respondentov, ktorí majú nízke vzdelanie aj príjmy a žijú v malých bytoch či domoch. Výsledky výskumu podľa vedcov poukazujú na pomerne vysokú neistotu danú podielom ľudí, ktorí nevedia, či v budúcnosti deti chcú.

Prví pravekí ľudia, ktorí sa počas poslednej doby ľadovej rozšírili v Severnej Amerike, sa živili megafaunou a najmä mamutmi, uvádza nová štúdia.

Autorom štúdie sa podarilo zistiť jedálničiek ženy žijúcej pred približne 12.800 rokmi. Využili na to stopy chemických prvkov uložených v kostre jej 1,5-ročného syna, ktorej pozostatky objavili na juhu amerického štátu Montana. Matka ho v tom čase ešte kojila, kosti chlapca sa preto stali záznamom jedálnička matky, pretože živiny a látky do nich prechádzali z materského mlieka matky.

Analýza ukázala, že stravu ženy najčastejšie tvorilo mäso megafauny, teda najväčších zvierat ekosystému, najmä mamutov. Megafauna celkovo predstavovala až 96 percent stravy ženy, mamuty tvorili približne 40 percent. Po nich nasledovali losy, bizóny, ťavy a kone, nepatrnú časť stravy tvorili malé cicavce a rastliny.

Vedci potom stravu ženy zistenú analýzou porovnali s rôznymi všežravcami a mäsožravcami žijúcimi v tom období, okrem iného aj s veľkými mačkami, medveďmi a vlkmi. Zistili, že strava ženy najviac pripomínala stravu dnes už vyhynutých šabľozubých mačiek z rodu Homotherium.

Dojazd elektromobilov Mercedes-Benz sa môže predĺžiť až o 12.000 kilometrov. Dokázať to má nová solárna farba vyvíjaná inžiniermi spoločnosti.

Hrúbka farebnej vrstvy je päť mikrometrov (päť milióntin metra), čo je výrazne menej ako hrúbka ľudského vlasu (50 až 120 mikrometrov). Podľa automobilky dokáže plocha s rozlohou 11 metrov štvorcových za ideálnych podmienok ročne vygenerovať dostatok energie na pohon vozidla na vzdialenosť 12.000 kilometrov. Fotovoltaickú vrstvu možno naniesť na ľubovoľný podklad a jej súčasťou je nový typ farby na báze nanočastíc, ktorý prepúšťa až 94 percent slnečného svetla.

Farba neobsahuje žiadne prvky vzácnych zemín. Vyrába sa výhradne z netoxických a ľahko dostupných surovín, ľahko sa recykluje a jej výroba je výrazne lacnejšia ako výroba konvenčných solárnych panelov.

Automobilka tvrdí, že solárne panely vytvorené aplikáciou náteru majú vysokú účinnosť – až 20 percent. Vygenerovaná energia môže priamo poháňať motor alebo dobíjať akumulátor vozidla. Fotovoltaický systém je permanentne aktívny a energiu generuje, aj keď vozidlo nie je naštartované.

Spoločnosť upozorňuje, že množstvo generovanej elektriny závisí od tieňa, intenzity slnečného svetla a zemepisnej polohy.