V ?esku klesá podiel mladých ?udí, ktorí plánujú ma? v budúcnosti deti. Najvýraznejšie to je medzi ?u?mi v horšej ekonomickej situácii. Vyplýva to z dát výskumu Sú?asná ?eská rodina, na ktorom spolupracujú vedci Masarykovej univerzity v Brne a Univerzity Karlovej v Prahe.
Najnovšie spracované dáta výskumníci zbierali v roku 2022. Respondentov sa okrem iného pýtali aj na krátkodobé a dlhodobé plány v oblasti rodi?ovstva. V obidvoch skupinách sa po?et tých, ktorí by deti chceli alebo ich chceli ma? viac, znížil. Do troch rokov ich plánuje ma? 30 percent opýtaných vo veku od 18 do 39 rokov, pri?om v roku 2020 to bolo 42 percent. Pri otázke na dlhodobé plány – teda ma? deti kedyko?vek v budúcnosti – klesol podiel z 58 na 51 percent.
Vedci potom z celkových výsledkov pre porovnanie oddelili skupinu aktuálne bezdetných, v nej sú ?ísla ešte nižšie. Do troch rokov by die?a chcelo ma? len 24 percent z nich a v neskoršej budúcnosti to plánuje 29 percent.
Najvýraznejšie klesli rodi?ovské plány u ekonomicky znevýhodnených respondentov, ktorí majú nízke vzdelanie aj príjmy a žijú v malých bytoch ?i domoch. Výsledky výskumu pod?a vedcov poukazujú na pomerne vysokú neistotu danú podielom ?udí, ktorí nevedia, ?i v budúcnosti deti chcú.
Prví pravekí ?udia, ktorí sa po?as poslednej doby ?adovej rozšírili v Severnej Amerike, sa živili megafaunou a najmä mamutmi, uvádza nová štúdia.
Autorom štúdie sa podarilo zisti? jedálni?iek ženy žijúcej pred približne 12.800 rokmi. Využili na to stopy chemických prvkov uložených v kostre jej 1,5-ro?ného syna, ktorej pozostatky objavili na juhu amerického štátu Montana. Matka ho v tom ?ase ešte kojila, kosti chlapca sa preto stali záznamom jedálni?ka matky, pretože živiny a látky do nich prechádzali z materského mlieka matky.
Analýza ukázala, že stravu ženy naj?astejšie tvorilo mäso megafauny, teda najvä?ších zvierat ekosystému, najmä mamutov. Megafauna celkovo predstavovala až 96 percent stravy ženy, mamuty tvorili približne 40 percent. Po nich nasledovali losy, bizóny, ?avy a kone, nepatrnú ?as? stravy tvorili malé cicavce a rastliny.
Vedci potom stravu ženy zistenú analýzou porovnali s rôznymi všežravcami a mäsožravcami žijúcimi v tom období, okrem iného aj s ve?kými ma?kami, medve?mi a vlkmi. Zistili, že strava ženy najviac pripomínala stravu dnes už vyhynutých šab?ozubých ma?iek z rodu Homotherium.
Dojazd elektromobilov Mercedes-Benz sa môže pred?ži? až o 12.000 kilometrov. Dokáza? to má nová solárna farba vyvíjaná inžiniermi spolo?nosti.
Hrúbka farebnej vrstvy je pä? mikrometrov (pä? milióntin metra), ?o je výrazne menej ako hrúbka ?udského vlasu (50 až 120 mikrometrov). Pod?a automobilky dokáže plocha s rozlohou 11 metrov štvorcových za ideálnych podmienok ro?ne vygenerova? dostatok energie na pohon vozidla na vzdialenos? 12.000 kilometrov. Fotovoltaickú vrstvu možno nanies? na ?ubovo?ný podklad a jej sú?as?ou je nový typ farby na báze nano?astíc, ktorý prepúš?a až 94 percent slne?ného svetla.
Farba neobsahuje žiadne prvky vzácnych zemín. Vyrába sa výhradne z netoxických a ?ahko dostupných surovín, ?ahko sa recykluje a jej výroba je výrazne lacnejšia ako výroba konven?ných solárnych panelov.
Automobilka tvrdí, že solárne panely vytvorené aplikáciou náteru majú vysokú ú?innos? – až 20 percent. Vygenerovaná energia môže priamo pohá?a? motor alebo dobíja? akumulátor vozidla. Fotovoltaický systém je permanentne aktívny a energiu generuje, aj ke? vozidlo nie je naštartované.
Spolo?nos? upozor?uje, že množstvo generovanej elektriny závisí od tie?a, intenzity slne?ného svetla a zemepisnej polohy.
Zdroj feed teraz.sk
