V nede?u 28. júla uplynie 110 rokov odvtedy, ako Rakúsko-Uhorsko vypovedalo vojnu Srbsku. De? nato, 29. júla 1914, jeho podunajské lo?stvo za?alo ostre?ova? Belehrad, ?o Berlín vzápätí využil na vypovedanie vojny Rusku. Zakrátko sa vojnový konflikt rozšíril nielen v Európe, ale bojovalo sa aj v Afrike a v Ázii.
„Dôstojníci, ktorí videli, ?o sa udialo predtým v rámci balkánskych vojen, tušili, ?o môže prís?. Neboli prekvapení, že vojna vypukla. Rozhodujúce boli rozmery, aké nabrala, a jej charakter,“ povedal TASR historik Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Chorvát.
V rakúsko-uhorskej armáde v predvojnovom období slúžili štyri percentá Slovákov. O vojenské remeslo nebol ve?ký záujem. Existovali dve vojenské školy na území dnešného Slovenska, a to kadetské školy v Bratislave a v Košiciach.
„Ak sa chcel niekto sta? dôstojníkom, znamenalo to, že sa po?ítalo s ur?itými finan?nými výdavkami, ktoré štúdium predstavovalo. ?lovek sa zárove? do istej miery musel vzda? svojej individuálnej národnosti, respektíve národnostných prejavov, ktoré mohli by? namierené vo?i integrite Rakúsko-Uhorska alebo rakúsko-uhorskej armády. ?iže ich bolo ve?mi málo,“ vysvetlil historik. Po?as vojny za?ali obidve školy uplat?ova? systém zrýchlenia štúdia pre mužov, ktorí mali záujem sta? sa dôstojníkmi.
Po?et vojakov-Slovákov bol obdobný aj po?as 1. svetovej vojny. ?echov bolo okolo 13 percent. Tento pomer sa vystup?oval aj v ?eskoslovenských légiách. Na konci 1. svetovej vojny sa celkový po?et ?eskoslovenských legionárov v Rusku, Taliansku, Srbsku a vo Francúzsku odhadoval na 100.000 mužov.
„Napríklad v Rusku predstavovali ?eskoslovenské légie organizovanú silu, ktorá dokázala na mnohých miestach zabezpe?i? poriadok. Zárove? udržiava? pokoj medzi obyvate?stvom. Svojou organizovanos?ou dokázali poráža? jednotky ?ervenej armády a v podstate obsadi? aj Transsibírsku magistrálu,“ uviedol Chorvát.
Slováci a ?esi dosiahli v bojoch významné úspechy. „Po?as takzvanej Kerenského ofenzívy bola 2. júla 1917 pri Zborove prvýkrát nasadená ?eskoslovenská brigáda. Tým, že prelomila nieko?ko obranných pásiem dosiahla výrazný úspech. Tento úspech by bol ešte vä?ší, keby sa susedné ruské jednotky pripojili k útoku, ?o sa ale nestalo,“ pripomenul historik.
Významné postavenie zohralo vo vojne letectvo, ktoré zaznamenalo enormný rozvoj. Viacerí úspešní letci mali slovenské korene. „Napríklad letecké eso z vtedajšieho Prešporka Jozef Kiss. Zahynul v dôsledku zranení, ktoré utrpel vo vzdušnom súboji. Boli aj ?alší letci so slovenskými kore?mi, ktorí po vojne pokra?ovali v službe v ?eskoslovenskej armáde, ako pilot Andrej Kvasz z Békešskej ?aby,“ spomenul Chorvát.
Samostatnou kapitolou je pôsobenie ?eskoslovenských vojakov v novej, masovo nasadenej zbrani – v ponorkách. „Rakúsko-uhorskí ponorkári, ?i velitelia ponoriek zaznamenali viaceré úspechy, najmä proti talianskemu lo?stvu. Jedným z velite?ov bol napríklad brniansky rodák Rudolf Singule. Možno nejakí Slováci slúžili ako personál na ponorkách. To však vyžadovalo technické vzdelanie, alebo nejaké ´?ierne remeslo´, napríklad ková?stvo,“ objasnil historik.
Prvá svetová vojna výrazne ovplyvnila aj rozvoj priemyslu. Napríklad Škoda Plze? vyrábala viaceré kvalitné delostrelecké zbrane ako mažiar kalibru 305 milimetrov, ktorý sa používal aj po?as druhej svetovej vojny. Vyrábala tiež ?alšie zbrane. Avšak nielen Škodovka dodávala zbrane pre rakúsko-uhorskú armádu. „V Prakovciach sa vyrábali bodáky a ?asti delostreleckých hlavní, v Petržalke po?né smaltované f?ašky a vo Fi?akove po?né lopatky. Ur?ite sa šili niektoré uniformy na Slovensku a taktiež aj niektoré ?asti zbraní sa dodávali z územia dnešného Slovenska,“ poznamenal historik.
Vojna do?ahla mimoriadne ?aživo aj na civilné obyvate?stvo. Išlo najmä o hlad až hladomor, vážne choroby, drancovanie, rekvirácie ?i nedostatok pracovných síl po povolaní mužov na bojiská.
„Hrôzy, ktoré museli vojaci zaži?, sa v sú?asnosti nedajú ani slovami opísa?. Tých, ktorí prešli frontom a ktorí sa na bojových operáciách zú?astnili, to pozna?ilo na celý život. Mnohí z nich, a to je na tom zaujímavé, odmietali o týchto skúsenostiach do konca svojho života rozpráva?,“ dodal pre TASR historik Peter Chorvát.
Zdroj feed teraz.sk
