Po rekordnom auguste prišli extrémne zrážky

Bratislava 13. septembra (Teraz.sk) – Kým za?iatkom septembra sa zdalo, že mimoriadne intenzívna vlna horú?av, ktorá za?ala v auguste, len tak skoro neskon?í, aktuálna situácia všetko radikálne a dramaticky zmenila. Pre teraz.sk to uviedol klimatológ Pavel Matejovi?.

„Blokujúca tlaková výš nad východnou Európou, ktorá zabra?ovala chladnejšiemu morskému vzduchu, aby mohol prenika? ?alej do vnútrozemia Európy, ustúpila na východ. Rozhodujúcu iniciatívu teda prevzal chladnejší vzduch z Atlantiku. Z vysokých zemepisných šírok za?al na zadnej strane tlakovej níže so stredom nad Nórskym morom prúdi? do západnej Európy studený, pôvodom morský arktický vzduch. Postupne sa dostal aj do Stredomoria, kde sa stretol s ve?mi teplým vzduchom, ktorý sa tu akumuloval po?as horúceho leta,“ uviedol Pavel Matejovi?.

Ako dodal, Stredozemné more bolo za?iatkom septembra v porovnaní s dlhodobým priemerom asi o 6 až 8 °C teplejšie.

„Práve v jesennom období od septembra do novembra sa v oblasti Stredomoria vytvárajú podmienky na vznik cyklonálnych situácii. Tlakové níže v oblasti severného Jadranu vznikajú po vpáde studeného morského vzduchu od severozápadu. Na ich vznik majú podstatný vplyv aj Alpy. Ich vplyvom sa studený front zvlní a podmieni tak vznik tlakovej níže. Vznikne tak výrazný kontrast medzi teplým a studeným vzduchom a na ?om sa potom vyskytujú intenzívne zrážky. Takáto poveternostná situácia nie je nezvy?ajná a vyskytuje sa aj nieko?kokrát do roka,“ vysvetlil klimatológ.

Ako dodal, dažde, ktoré sa pri takýchto situáciách vyskytujú, majú prívlastok krajinské. Sú?asná situácia sa však líši v tom, že voda v Jadranskom mori je po horúcom lete ve?mi teplá a tlaková níž tak môže ?erpa? z mora viac energie. Situáciu komplikuje aj atypické rozloženie tlakových útvarov. Nad východnou Európou sa totiž stále udržiava mohutná tlaková výš, ktorá zabra?uje tlakovej níži v postupe na severovýchod.

„Zvy?ajne totiž tlakové níže z Jadranu a severného Talianska postupujú nad Ukrajinu alebo Pobaltie, kde sa vyplnia. No v najbližších d?och tu tlaková níž zotrvá a bude sa len postupne vyp??a? nad strednou Európou. Navyše energiu môže ?alej ´nasáva?´ aj z rekordne teplého Stredozemného mora,“ doplnil Matejovi?.

Charakteristickým prejavom takýchto situácii je pod?a neho aj prúdenie studeného vzduchu na zadnej strane stredomorskej tlakovej níže. Ve?mi výrazné je hlavne v prízemnej vrstve atmosféry. Studený vzduch je totiž ?ažší a správa sa ako kvapalina, postupne k nám zateká úvalmi a kotlinami. Naopak vo vyšších hladinách atmosféry prúdi od juhu teplejší vzduch.

„Vpád studeného vzduchu sa zvy?ajne najskôr prejaví na krajnom juhozápade – na Záhorí a v oblasti Bratislavy. Preto pri takýchto situáciách bývajú ?asto ve?ké rozdiely v po?así medzi západným Slovenskom a východom nášho územia, kde od juhu prúdi na prednej strane tlakovej níže teplejší vzduch. To sme mohli pozorova? už vo štvrtok. Kým na východe Slovenska mali ešte letný de? s teplotami nad 25 °C, na západe sa za?alo výrazne ochladzova? a ve?er na Záhorí pri daždi teplota klesla pod 9 °C. Ve?mi studený charakter ešte umoc?oval silný vietor. Teplejšie ako v Kuchyni pri Malackách bolo na Štrbskom plese, kde teplota ve?er dosahovala 11 °C. Kým pred týžd?om sa ešte klimatizovalo, o pár dní sa už môže za?a? kúri?,“ povedal Pavel Matejovi?.

Pozornos? verejnosti sa však aktuálne sústre?uje najmä na atmosférické zrážky. Výdatný dáž? zvýši hladiny vodných tokov, ?o sa týka najmä západného Slovenska. Prognostické modely predpokladajú, že maximálne úhrny zrážok môžu v priebehu 12. až 16. septembra na západe Slovenska dosiahnu? hodnoty okolo 200 mm. Ako pripomenul Matejovi?, sú to ve?mi vysoké úhrny, no rozhodujúce bude aj ?asové a priestorové rozloženie zrážok. Ešte vyššie úhrny modely predpovedajú na severe Moravy a východe Rakúska, kde môže v uvedenom období spadnú? aj viac ako 300 mm zrážok.



„V druhej polovici budúceho týžd?a by sa situácia mala postupne zmeni?. Po vyplnení tlakovej níže by mal za?a? do strednej Európy po južnom okraji tlakovej výše na Škandináviou od juhovýchodu prúdi? teplejší vzduch. Naše územie by však mala stále ovplyv?ova? tlaková níž, ktorá sa bude nachádza? vo vyšších vrstvách ovzdušia, ?iže bude dos? obla?nosti a stále sa budú vyskytova? aj atmosférické zrážky, hoci už nebudú také výdatné. Maximálne teploty by sa mali pohybova? okolo 20 °C, v druhej polovici budúceho týžd?a sa už môže opä? vyskytnú? aj letný de? s teplotou okolo 25 °C,“ avizoval klimatológ Pavel Matejovi?.

Podrobnejšiu predpove? nájdete TU.