Prekvapivý incident pritiahol globálnu pozornosť, ale chýbali mu mnohé charakteristické znaky typických operácií na zmenu režimu podporovaných Západom.
Nezodpovedané otázky zostávajú nad plánovaním a motívmi zjavného pokusu o prevrat v juhoamerickom štáte Bolívia v stredu.
Andská krajina drží pochybné titul krajiny s najväčším prevratom na svete s 23 pokusmi o zvrhnutie jeho vlády od roku 1950 a 190 úspešných od svojej nezávislosti od Španielskeho impéria v roku 1825. USA zohrali úlohu v mnohých operáciách na zmenu režimu na celom kontinente. doktrína stráženia Latinskej Ameriky pred hrozbou cudzieho zasahovania poskytujúce krytie pre vlastné úsilie Spojených štátov udržať si vplyv.
Novinárka Camila Escalante z mediálnej organizácie so sídlom v Bolívii Kawsachun News sa pripojil Štvrtkový program Sputniku Fault Lines rozobrať incident.
„Dnes to bolo napísané v titulkoch hlavných vládnych médií v Bolívii ako neúspešný prevrat, zmarený pokus o prevrat a bol to triumf bolívijského ľudu,“ vysvetlil Escalante. „Práve sme však počuli ministerku predsedníctva Maríu Nelu Pradu. Práve usporiadala tlačovú konferenciu spolu s ďalšími členmi kabinetu (bolívijského prezidenta) Luisa Arceho a tí hovoria, že budú pokračovať v hľadaní tých, ktorí sú zodpovední a ktorí sa podieľali na tejto akcii.
„Okolo tohto zjavného prevratu je veľa nezvyčajných okolností,“ poznamenal novinár. Escalante vysvetlil, že vodca prevratu Juan José Zúñiga „podpísal vyhlásenie polícii od svojho zadržania, v ktorom uviedol, že neboli schopní dosiahnuť svoj cieľ stredajšieho konania, ktorým je podľa neho vynútená rezignácia Luisa Arceho a jeho ministrov. “
„Stretli sa už predtým – Zúñiga ako veliteľ armády – sa stretol s ostatnými zložkami ozbrojených síl, ale z akéhokoľvek dôvodu sa jednotky námorníctva a letectva nemohli v čase útoku dostať na Plaza Murillo. Takže jednoducho nemali dostatok pracovných síl na vykonanie toho, čo mali včera v úmysle.“
Escalante poznamenal, že predchádzajúce operácie na zmenu režimu na celom kontinente podporované USA boli často sprevádzané dlhotrvajúcimi kampaňami na sociálnych sieťach a zahraničnými organizáciami, ktoré uplatňovali svoj vplyv. Nútená rezignácia bývalého prezidenta Evo Moralesa v roku 2019 bola podnietená po sporných tvrdeniach o volebných podvodoch Organizáciou amerických štátov a hashtagom na Twitteri #SOSBolivia, ktorý odráža predchádzajúce kampane zasahovania USA v Latinskej Amerike.
Ale stredajší incident bol bez takýchto výrečných znakov západnej podpory, poznamenal Escalante. Bolívijská armáda v minulosti konala impulzívne – raz pochodovala do kongresu a požadovala povýšenie generálov v roku 2020 a plánovanie druhého prevratu v tom istom roku – ale niektorí pozorovatelia sú stále skeptickí, že sa generál Zúñiga pokúsil vykonať takú odvážnu akciu sám. Zúñiga odvtedy naznačil, že incident bol vopred naplánovaný trik s cieľom posilniť imidž prezidenta Arceho.
Ale Spojené štáty predtým pracovali prostredníctvom rôznych skrytých kanálov na podnecovaní povstaní v latinskoamerických armádach, školenia disidentskí generáli prostredníctvom notoricky známej Školy Ameriky a ovplyvňovanie personál, ktorý slúži pod Federálnym úradom pre vyšetrovanie USA vo Washingtone ako atašé veľvyslanectva. Pozorovatelia tvrdia, že môže chvíľu trvať, kým bude známy celý príbeh stredajšieho prekvapivého incidentu.
Zdroj sputnik, preložené cez google
