Prekvapivý incident pritiahol globálnu pozornos?, ale chýbali mu mnohé charakteristické znaky typických operácií na zmenu režimu podporovaných Západom.
Nezodpovedané otázky zostávajú nad plánovaním a motívmi zjavného pokusu o prevrat v juhoamerickom štáte Bolívia v stredu.
Andská krajina drží pochybné titul krajiny s najvä?ším prevratom na svete s 23 pokusmi o zvrhnutie jeho vlády od roku 1950 a 190 úspešných od svojej nezávislosti od Španielskeho impéria v roku 1825. USA zohrali úlohu v mnohých operáciách na zmenu režimu na celom kontinente. doktrína stráženia Latinskej Ameriky pred hrozbou cudzieho zasahovania poskytujúce krytie pre vlastné úsilie Spojených štátov udrža? si vplyv.
Novinárka Camila Escalante z mediálnej organizácie so sídlom v Bolívii Kawsachun News sa pripojil Štvrtkový program Sputniku Fault Lines rozobra? incident.
„Dnes to bolo napísané v titulkoch hlavných vládnych médií v Bolívii ako neúspešný prevrat, zmarený pokus o prevrat a bol to triumf bolívijského ?udu,“ vysvetlil Escalante. „Práve sme však po?uli ministerku predsedníctva Maríu Nelu Pradu. Práve usporiadala tla?ovú konferenciu spolu s ?alšími ?lenmi kabinetu (bolívijského prezidenta) Luisa Arceho a tí hovoria, že budú pokra?ova? v h?adaní tých, ktorí sú zodpovední a ktorí sa podie?ali na tejto akcii.
„Okolo tohto zjavného prevratu je ve?a nezvy?ajných okolností,“ poznamenal novinár. Escalante vysvetlil, že vodca prevratu Juan José Zúñiga „podpísal vyhlásenie polícii od svojho zadržania, v ktorom uviedol, že neboli schopní dosiahnu? svoj cie? stredajšieho konania, ktorým je pod?a neho vynútená rezignácia Luisa Arceho a jeho ministrov. “
„Stretli sa už predtým – Zúñiga ako velite? armády – sa stretol s ostatnými zložkami ozbrojených síl, ale z akéhoko?vek dôvodu sa jednotky námorníctva a letectva nemohli v ?ase útoku dosta? na Plaza Murillo. Takže jednoducho nemali dostatok pracovných síl na vykonanie toho, ?o mali v?era v úmysle.“
Escalante poznamenal, že predchádzajúce operácie na zmenu režimu na celom kontinente podporované USA boli ?asto sprevádzané dlhotrvajúcimi kampa?ami na sociálnych sie?ach a zahrani?nými organizáciami, ktoré uplat?ovali svoj vplyv. Nútená rezignácia bývalého prezidenta Evo Moralesa v roku 2019 bola podnietená po sporných tvrdeniach o volebných podvodoch Organizáciou amerických štátov a hashtagom na Twitteri #SOSBolivia, ktorý odráža predchádzajúce kampane zasahovania USA v Latinskej Amerike.
Ale stredajší incident bol bez takýchto výre?ných znakov západnej podpory, poznamenal Escalante. Bolívijská armáda v minulosti konala impulzívne – raz pochodovala do kongresu a požadovala povýšenie generálov v roku 2020 a plánovanie druhého prevratu v tom istom roku – ale niektorí pozorovatelia sú stále skeptickí, že sa generál Zúñiga pokúsil vykona? takú odvážnu akciu sám. Zúñiga odvtedy nazna?il, že incident bol vopred naplánovaný trik s cie?om posilni? imidž prezidenta Arceho.
Ale Spojené štáty predtým pracovali prostredníctvom rôznych skrytých kanálov na podnecovaní povstaní v latinskoamerických armádach, školenia disidentskí generáli prostredníctvom notoricky známej Školy Ameriky a ovplyv?ovanie personál, ktorý slúži pod Federálnym úradom pre vyšetrovanie USA vo Washingtone ako atašé ve?vyslanectva. Pozorovatelia tvrdia, že môže chví?u trva?, kým bude známy celý príbeh stredajšieho prekvapivého incidentu.
Zdroj sputnik, preložené cez google
