„Plán, ktorý mal by? uskuto?nený do roku 1951, po?ítal s opevnením hraníc s Nemeckom, Rakúskom, Ma?arskom a dokonca aj Po?skom. Realizova? sa z toho podarilo len ur?itú ?as? na vybraných úsekoch s Nemeckom, Rakúskom a Ma?arskom,“ priblížil Šumichrast s tým, že jednotlivé opev?ovacie programy sa nepodarilo realizova? v úplnosti.
Bunkre a malé pevnôstky za?ínali niekde na úrovni Ostravy. Kopírovali sever Moravy, vtedajšie severné, západné a južné ?echy, tiahli sa južnou Moravou, aby prešli na Slovensko a pokra?ovali až na Podkarpatskú Rus, ktorá vtedy patrila do ?eskoslovenska. Niektoré obranné línie v ?echách a na Morave mali by? pod?a pôvodných plánov zdvojené. Po podpísaní tzv. Mníchovskej dohody 30. septembra 1938 sa všetky tunajšie opevnenia tohto obranného systému stali koris?ou nemeckej armády.
Na Slovensku bolo v období rokov 1936 až 1938, pod?a dostupných informácií, postavených nieko?ko stoviek objektov. Zachovalo sa z nich nieko?ko desiatok v údolí rieky Moravy, v Bratislave a v Komárne, ojedinele popri južnej hranici s Ma?arskom. Jediný ucelený obranný úsek sa zachoval v Bratislave, na území Petržalky, kde bunkre kopírovali vtedajšiu štátnu hranicu.
„V rámci priestoru na pravom brehu Dunaja, v tzv. bratislavskom obrannom predmostí, boli opevnenia postavené v jeho poloblúku,“ podotkol Šumichrast s tým, že ?alšie opevnenia boli stavané od Devínskej Novej Vsi po Moravský Svätý Ján.
Ako uvádza ob?ianske združenie Zachrá?me petržalské bunkre, ktoré sa stará o najznámejší z nich, bunker B-S 8 „H?bitov“, v Bratislave bunkre za?ínajú na severe pri Dunaji oproti Karloveskej zátoke. Pokra?ujú smerom na hrani?ný priechod Berg, obchádzajú sídlisko Kop?any, stá?ajú sa východne k sídlisku Lúky a popri Chorvátskom ramene opä? kon?ia pri Dunaji. Línia išla pozd?ž Chorvátskeho ramena, ke?že v tom období ešte Rusovce, Jarovce a ?unovo nepatrili do ?SR. Stalo sa tak až po druhej svetovej vojne.
Zoznam jednotlivých bunkrov, vrátane toho, kde sa nachádzajú, respektíve nachádzali, má napríklad na svojom webe spomínané ob?ianske združenie. Ich názvov je alebo bol obvykle kombináciou písmen, ?ísiel a krycieho názvu.
Pod?a VHÚ písmeno „B“ znamená Bratislavu a písmeno „S“ slovo srub (po slovensky zrub). Nasleduje ?íslo, ktoré však neznamenalo, v akom poradí bol postavený. „Ide o ?íslo v dôsledku jednotného ?íslovania po postavení všetkých opevnení v tzv. bratislavskom predmostí. Ide pritom o arabské ?íslo, ke?že v tomto priestore boli postavené aj ?ažké opevnenia ozna?ené rímskymi ?íslami,“ vysvetlil Šumichrast. Nasleduje krycí názov, napríklad „H?bitov“ bol názov odvodený od cintorína z obdobia prvej svetovej vojny situovaného za objektom.
V tzv. bratislavskom predmostí je v sú?asnosti vä?šina objektov zachovaná. Výnimkou sú tie, ktoré boli zni?ené pri budovaní Petržalky, dia?ni?ných nadjazdov a Mosta Lanfranconi.
V Petržalke pôsobia pod?a VHÚ viaceré ob?ianske združenia, ktoré sa starajú o pevnostné objekty z daného obdobia. Dva pechotné zruby, B-S 8 „H?bitov“ a B-S 4 „Lány“, má v správe VHÚ. Prvý zmienený má v prenájme ob?ianske združenie Zachrá?me petržalské bunkre, ktoré objekt v minulosti zrekonštruovalo. Zameriava sa na dejiny Petržalky, ke?že sa tam prepája prvá a druhá svetová vojna.
Zdroj feed teraz.sk