Skladovanie plynu na Slovensku zabezpečujú spoločnosti Nafta a Pozagas. Slovenské zásobníky využívajú aj iné spoločnosti ako SPP, no domáci dodávateľ má časť svojej vyčlenenej kapacity využitú na viac ako 45 %. „Vzhľadom na letnú vtlačnú sezónu, ktorá trvá až do konca októbra, budeme mať na začiatku ďalšej vykurovacej sezóny našu kapacitu určite naplnenú na 100 %,“ uviedol hovorca SPP Ondrej Šebesta.
V súčasnosti na Slovensko prichádza približne 10,5 milióna kubických metrov (m3) plynu denne, čo je v prepočte približne 0,111 TWh. V posledných rokoch to bolo štvornásobne viac, aj keď veľká časť plynu tranzitovala ďalej do Rakúska a Česka. Najviac, okolo 7,8 milióna m3, priteká aktuálne cez Maďarsko, dva milióny m3 z Rakúska a 0,6 milióna m3 z Česka. Z tohto množstva však 3,8 milióna m3 putuje ďalej na Ukrajinu. Súčasné tempo dodávok na úplné naplnenie zásobníkov do konca novembra preto stačiť nebude. Otázne je, či ďalšie firmy, ktoré majú kapacitu v zásobníku zarezervovanú, túto kapacitu aj využijú.
Bez väčších problémov by však dodávky plynu mali stačiť na splnenie tzv. všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorým vláda v druhej polovici mája zaviazala SPP, aby zabezpečil uskladnenie plynu v podzemných zásobníkoch na území Slovenskej republiky v objeme 17,754 TWh k 1. novembru. SPP má takisto určené, že do začiatku júla musí mať v zásobníkoch 5,724 TWh plynu a do konca augusta 14,601 TWh. Z týchto zásob má SPP zabezpečiť postupné čerpanie zásob plynu len na účely dodávky pre koncových odberateľov v SR.
Problémom pre firmy obchodujúce s plynom môžu byť súčasné ceny komodity. Tie od apríla postupne rastú z úrovne 32 eur za megawatthodinu (MWh), keď vo štvrtok na holandskej burze TTF cena plynu s dodávkou v júli aj v auguste presiahla 40 eur/MWh.
Analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida pripomenul, že zmena pravidiel EÚ pri povinných zásobách zemného plynu priniesla členským štátom určitú flexibilitu, čo im pomáha pri optimalizácii výdavkov. Európsky parlament navrhol znížiť cieľ plnenia z 90 % na 83 %, pričom tento cieľ sa má splniť kedykoľvek medzi 1. októbrom a 1. decembrom každého roka. Členské štáty by sa mohli odchýliť od cieľa plnenia až o štyri percentuálne body v prípade nepriaznivých trhových podmienok, ako sú prerušenia dodávok alebo vysoký dopyt. Práve povinnosť naplniť zásobníky na 90 % do začiatku vykurovacej sezóny vytvárala zvýšený dopyt a spôsobovala rast cien.
„Tlak na ceny plynu však môže spôsobiť nielen európsky dopyt kvôli napĺňaniu zásobníkov, ale aj geopolitické udalosti, ako je eskalácia napätia na Blízkom východe či snaha EÚ o úplné odstrihnutie sa od ruských dodávok energonosičov,“ upozornil Badida. Rastúce ceny plynu by potom podľa neho potiahli aj ceny elektriny, ktoré majú potenciál rásť taktiež z dôvodu zvyšujúceho sa využívania klimatizácií, ale aj avizovaných problémov francúzskych reaktorov či zníženej výroby vodných elektrární pre nedostatok vody.
Zdroj feed teraz.sk
