Priam bytostná bola jeho zviazanos? so slovenským ?udom a jeho kultúrou. Slovenské reálie aj z tých najod?ahlejších dediniek zve?nil na množstve fotografií, zvukových a filmových nahrávok. Naj?astejšie sa s fotoaparátom, kamerou ?i s nahrávacím zariadením vracal na Liptov, Spiš, Horehronie i Ždiar. Jeho tvorivé ?iny, ktoré sú presiaknuté ?love?inou, sa zara?ujú do zlatého fondu slovenskej kultúry.
Karel (Karol) Plicka sa narodil 14. októbra 1894 vo Viedni. Pokrstený bol ako Karl Franz Plitzka, ale po tom, ?o sa rodina v roku 1900 pres?ahovala do ?eskej T?ebovej, meno si opä? po?eštila, a tak sa z Karla Franza Plitzku stal Karel Plicka.
Fotografovanie sa u?ho za?alo ako chlap?enská technická a tvorivá zá?uba, ale hlavným záujmom jeho mladosti bola hudba. Fotografova? za?al už ako 11-ro?ný s vlastnoru?ne vyrobeným fotoaparátom, na ktorý zachytával predovšetkým prírodu. V rokoch 1909 – 1913 študoval na u?ite?skom ústave v Hradci Králové a hre na husle a spevu sa študijne venoval v Prahe. Napriek svojmu všestrannému talentu a predpokladom by? v?aka dokonalému hudobnému sluchu hudobníkom, alebo v?aka výtvarnému nadaniu aj maliarom, uberal sa jeho život cestou fotografa ?udovej kultúry, architektúry a umenia.
Prvýkrát prišiel na Slovensko v roku 1919 ako vedúci študentskej prázdninovej skupiny. O pä? rokov neskôr sa v roku 1924 opä? vrátil na Slovensko, kde pôsobil ako referent v Národopisnom odbore Matice slovenskej v Martine. Úloha zberate?a dokumentujúceho ?udovú kultúru ho zaujímala aj z vedeckého h?adiska do takej miery, že sa v roku 1927 zapísal na externé štúdium národopisu, hudobnej vedy a dejín umenia na Univerzite Komenského v Bratislave.
Po?as práce v teréne zozbieral vyše 40.000 ?udových piesní, nakrútil krátke záznamy na tému Batizovský salaš, Gajdoš alebo Morena. Slovenské zvyky a tradície zobrazil napríklad vo filmoch Za slovenským ?udom (1928) ?i Po horách, po dolách (1929).
V roku 1933 nakrútil svoje najvýznamnejšie dielo, celove?erný film Zem spieva – ide o prvý zvukový film slovenskej kinematografie. Ako znalec slovenského prostredia spolupracoval v roku 1935 pri výrobe filmu Jánošík a je tiež autorom filmu Ve?ná piese? (1941).
Ve?kú výpovednú hodnotu majú aj jeho obrazové knihy Slovensko (1937), Slovensko vo fotografii Karola Plicku (1950), Spiš (1971), ?eskoslovensko (1974), Levo?a (1980).
Karel Plicka nikdy neh?adal zdroje inšpirácie vo ve?kolepom živote mestskej spolo?nosti a v oficialitách, ale ukazoval, že aj v zdanlivo všednom živote vidieckeho ?udu možno nájs? a obdivova? motívy ve?kej sily a h?bky. „Na za?iatku mojich fotografií bola piese?. Obrazy chcú by? skromnou chválou, tichou oslavou toho Slovenska, ktoré som roky obdivoval, poznával a precítil na svojich cestách,“ vyznal sa umelec.
Prácu na Slovensku prerušil v roku 1939 a do roku 1945 pôsobil v Štátnom fotometrickom ústave v Prahe. Tam sa v roku 1940 zrodil aj jeho obrazový súbor s názvom Praha ve fotografii Karla Plicky. ?eskej metropole venoval viacero kníh ako napríklad Praha královská (1940), Vltava (1957), Pražský hrad (1962), Procházky Prahou (1976).
Po roku 1945 pomáhal na Slovensku zaklada? slovenskú kinematografiu a nakrútil nieko?ko filmových dokumentov. Spoluzakladal a pôsobil aj ako pedagóg na dnešnej Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe, bol jej prvým dekanom.
Umelec deviatich remesiel Karel Plicka zomrel 6. mája 1987 v Prahe vo veku 92 rokov. Aj s manželkou je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine.
Zdroj feed teraz.sk
