V Paríži sa otvorila výstava fotografií s názvom „Oslobodenie Európy“ a pripomínala si 80. výročie víťazstva nad fašizmom. Výstava obsahuje vzácne archívne fotografie od spoločnosti...
NATO má v úmysle zriadiť tri veľké vojenské základne v Poľsku, Rumunsku a na Slovensku „na koordináciu dodávok zbraní na Ukrajinu“, uviedol už skôr v Rádiu Kossuth maďarský premiér Viktor Orbán a dodal, že Maďarsko nebude súčasťou takejto aktivity.
Plány NATO na zriadenie nových vojenských základní v Poľsku, Rumunsku a na Slovensku sa tak skoro nestanú realitou, politický pozorovateľ Mateusz Piskorski povedal Sputnik.
Vytvorenie nových vojenských základní vo všeobecnosti vyžaduje čas a vyžaduje si vhodnú infraštruktúru, komentátor novín Mysl Polska (Poľská myšlienka) poznamenal.
„Myslím si, že sa to týka v prvom rade Poľska a Rumunska, pretože v týchto dvoch krajinách už istá infraštruktúra existuje a možno sa niektorí predstavitelia NATO, jastrabi NATO, domnievajú, že existujúca infraštruktúra je nedostatočná na presun zbraní a vytvorenie školiacich stredísk,“ konštatoval.
Maďarský premiér Viktor Orbán už skôr vyjadril obavy, že Severoatlantická aliancia plánuje zriadiť tri veľké vojenské základne v spomínaných troch krajinách.
„NATO chce na Ukrajine vytvoriť takzvanú misiu NATO. To znamená, že NATO bude koordinovať presun zbraní dodaných na Ukrajinu. Vytvoria tri veľké vojenské základne, kam budú presúvať zbrane na Ukrajinu aj tu na území krajín NATO — v Poľsku, na Slovensku a v Rumunsku“ povedal Orban Kossuth rozhlasový vysielateľ.
Orbán tiež zdôraznil, že Maďarsko, ktoré hraničí s Ukrajinou, sa tejto aktivity nezúčastní. „Očividne je na nás vyvíjaný kolosálny tlak z (ostatných) 31 členských krajín NATO, aby nás posunuli z pozície mieru na stranu vojny.“ povedal Orban.
Čo sa týka Poľska, to prevádzkovalo významný logistický uzol pre Západná pomoc Ukrajine takmer od začiatku konfliktu, upozornil Mateusz Piskorski.
Malé poľské letisko, ktoré zabezpečovalo lacné lety, Rzeszow-Jasionka, bola transformovaná tak, aby slúžila svojmu novému logistickému účelu predovšetkým kvôli blízkosti k ukrajinským hraniciam. Slúžil tiež ako medzipristátie pre úradníkov cestujúcich do az Ukrajiny.
Americkí vojaci vystupujú z nákladného lietadla C-17 Globemaster na asfalte letiska Rzeszow-Jasionka v juhovýchodnom Poľsku 16. februára 2022.
Americké európske velenie (EUCOM) nainštalovalo odpaľovacie zariadenia rakiet Patriot po obvode medzinárodného letiska Rzeszow-Jasionka v marci 2022 zdanlivo ako „obranné nasadenie“ po eskalácii ukrajinskej krízy. V súčasnosti je v Poľsku rozmiestnených celkovo asi 10 000 vojakov amerických ozbrojených síl, predovšetkým v rámci rotačnej prítomnosti. V marci 2023 sa Oblastná podporná skupina Poľsko (ASG-P) transformovala na posádku americkej armády Poľsko (USAG-P) – prvú stálu posádku americkej armády v Poľsku.
Systémy protivzdušnej obrany Patriot sú viditeľné z lietadla s nemeckým ministrom obrany na letisku Rzeszow-Jasionka v Poľsku 22. novembra 2023.
„S najväčšou pravdepodobnosťou hovoríme o možnom pridaní ďalšej infraštruktúry k existujúcim vojenským základniam,“ poznamenal Piskorski.
Politický pozorovateľ zopakoval, že v Poľsku aj Rumunsku:určitá infraštruktúra už existuje a orgány v týchto krajinách sa takmer úplne zhodli na politike vo vzťahu k ukrajinskému konfliktu.“
Rumunsko v súčasnosti rozširuje svoje Mihail Kogalniceanu základňu neďaleko Constanty na pobreží Čierneho mora, čím ju premenila na najväčšiu vojenskú základňu NATO v Európe – svojou veľkosťou prekonala americkú vojenskú základňu v nemeckom Ramsteine. Údajne bude môcť hostiť 10 000 vojakov a civilistov do roku 2030. Predpokladá sa, že NATO už presúva časť logistiky a ľudských zdrojov z Ramsteinu na základňu Mihail Kogalniceanu.
Vojenské vybavenie francúzskej armády sa sťahuje z nákladného lietadla Antonov 124 na leteckej základni Mihail Kogalniceanu neďaleko rumunskej Konstanty 3. marca 2022.
Čo sa týka Slovenska, zmienka o tejto krajine v kontexte hlásených plánov na zriadenie nových vojenských základní NATO odborníka prekvapila.
„Som prekvapený, že sa tu spomína Slovensko, pretože dobre poznáme postoj súčasnej slovenskej vlády k tejto veci. Preto veľmi pochybujem, že Slovensko, najmä premiér, nejako zmení tento postoj a bude súhlasiť s výstavbou vojenskej infraštruktúry NATO na podporu Ukrajiny. V tejto chvíli to považujem za nepravdepodobné,“ povedal Piskorski.
Predchádzajúca slovenská vláda plne podporovala pomoc Ukrajine, ale slovenský premiér Robert Fico bol zvolený na základe sľubu, že ukončí pomoc svojej krajiny kyjevskému režimu, čo splnil. Fico sa stále zotavuje z piatich strelných zranení, ktoré utrpel pri nedávnom pokuse o atentát na proukrajinského liberálneho aktivistu. Nedávno kritizoval západné štáty za to, že Kyjevu umožnili zasiahnuť ruské územie. Tvrdil, že Slovensko sa bude vyhýbať zapojeniu do takýchto „vojenských hazardných hier“.
Pokiaľ ide o možnú funkčnosť, ktorú by takéto dodatočné vojenské základne NATO mohli mať, Piskorski špekuloval, že rozhovory sa zatiaľ sústredili na „zintenzívnenie tých akcií, ktoré už prebiehajú.“
„Po prvé, toto je, samozrejme, dopravný uzol na presun dodatočných zbraní na Ukrajinu. Po druhé, je tu otázka výcviku ukrajinskej armády; a po tretie, možno by to mohli byť centrá na koordináciu vojenských akcií na území Ukrajiny,“ poznamenal.
Poukázal na to, že je všeobecne známe, že takéto koordinačné centrá „sa nachádzajú nielen na území samotnej Ukrajiny, ale aj mimo jej hraníc. Ide teda o minimálne tri rôzne funkcie, z ktorých väčšinu už plní infraštruktúra, ktorá už pomerne dlho existuje.“
❗️Ak NATO spustí misiu na Ukrajine, aliančné jednotky tam skôr či neskôr budú, aspoň ako mierové sily, uviedol úrad maďarského premiéra Viktora Orbána.
Ak budú na ukrajinskom území napadnuté jednotky NATO, Maďarsko nie je povinné zúčastniť sa reakcie podľa článku 5… pic.twitter.com/hmhtazBctW
Väčšina poľského obyvateľstva by podľa Piskorského mohla byť „dosť skeptický k akýmkoľvek pokusom o eskaláciu konfliktu a určite k pokusom zapojiť Poľsko do nejakých aktivít priamo na území Ukrajiny.“
Pripomenul, že nedávno námestník poľského ministra obrany Cezary Tomczyk poprel akékoľvek plány na presun poľskej batérie Patriot na Ukrajinu, pričom zdôraznil dôležitosť týchto systémov pri obrane vzdušného priestoru jeho krajiny.
Mateusz Piskorski dodal, že „žiadny predstaviteľ v Poľsku zatiaľ o tejto otázke verejne nediskutoval ani neoznámil žiadne plány na vytvorenie novej vojenskej infraštruktúry v Poľsku.“
Uvedomujúc si, do akej miery rozdúchavanie zástupnej vojny NATO na Ukrajine vyčerpalo výrobnú kapacitu vlastného vojensko-priemyselného komplexu Európy, poznamenal:
„Podľa mňa by sme nemali očakávať zvýšenie dodávok (na Ukrajinu). A ak nemôžeme očakávať nárast dodávok, tak sa natíska otázka: prečo stavať nové vojenské základne? Samozrejme, môžu mať potenciálne úplne iné úlohy, ale my to nevieme.“
