Aby to bolo ešte strašidelnejšie, teploty nielenže vyvrcholili v lete, ale prudko stúpajú aj po?as iných ro?ných období.
Táto minulos? nede?u bol pod?a služby Copernicus Climate Change Service, financovanej Európskou úniou, najteplejším jediným zaznamenaným d?om. Potom však nasledoval pondelok ako najteplejší de? v zaznamenanej histórii s priemernou globálnou teplotou 17,16 C (62,88 F). A ke?že utorok a streda boli podobne horúce, týžde? sa skon?il štyrmi najteplejšími d?ami, aké kedy vedci pozorovali.
NASA tiež potvrdil, že 22. júl 2024 bude pod?a analýzy údajov o globálnej dennej teplote najteplejším d?om v histórii. Výskumníci, ktorí zasvätili svoj život štúdiu klimatických zmien, sú šokovaní bezprecedentnými horú?avami, informoval Washington Post.
„V roku, ktorý bol doteraz najhorúcejší v histórii, boli posledné dva týždne obzvláš? brutálne,“ povedal administrátor NASA Bill Nelson.
Tento šokujúci tepelný pás nasleduje po 13 mesiacoch bezprecedentných teplôt na celom svete, ktoré boli ?iasto?ne ovplyvnené klimatickým vzorom El Niño. Priemerná teplota našej planéty bola zaznamenaná minimálne o 1,5 stup?a Celzia (2,7 stup?a Fahrenheita) vyššia ako predindustriálna úrove?. ?o robí tieto teploty takými alarmujúcimi, je to, že sa skladajú z priemerov tisícok údajových bodov zaznamenaných od Arktídy po južný pól, a preto zah??ajú miesta, kde sú zimy aj letá.
Od?ahlé miesta tiež zaznamenávajú nárast teplôt vrátane oblastí Kanady, Ruska a Grónska. Najhoršie horú?avy týžd?a sa sústredili v Antarktíde, kde boli teploty najmenej o 12 °C nad normálom.
„Pozrime sa na fakty,“ povedal António Guterres, generálny tajomník OSN, ktorý sa vo štvrtok venoval globálnej vlne horú?av. „Extrémne teploty už nie sú javom jedného d?a, týžd?a alebo mesiaca. Ak existuje jedna vec, ktorá spája náš rozdelený svet, je to to, že všetci ?oraz viac poci?ujeme teplo. Zem sa stáva teplejšou a nebezpe?nejšou pre každého a všade.“
V tomto roku zomrelo najmenej 1300 ?udí po tom, ?o cestovali na tohtoro?nú pú? hadždž, islamskú pú? v Saudskej Arábii, kde teploty dosahovali 120 stup?ov. V celej Indii po?as nedávnych volieb zomreli aj desiatky pracovníkov prieskumu verejnej mienky. India musela vo svojich nemocniciach otvori? oddelenia pre úpal, aby sa vysporiadala s obrovskými horú?avami.
Niektoré mestá vrátane Lisabonu, Medellínu a Kolumbie dokázali zníži? teploty vo svojich mestách vysadením miliónov nových stromov a kríkov, zatia? ?o iné mestá natreli strechy a chodníky na bielo, aby odrážali teplo.
Za?iatkom júla The Guardian informoval, že úmrtia súvisiace s teplom vo Phoenixe v Arizone sa takmer zdvojnásobili v porovnaní s rovnakým obdobím ako minulý rok. K 29. júnu po?et možných úmrtí súvisiacich s horú?avami v meste dosiahol 175, ?o predstavuje nárast o 84 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.
Najnovšie údaje boli zverejnené naposledy týžde? predpovedajú, že horú?avy spôsobia tento rok viac ako 400 úmrtí v americkom štáte Maricopa County. Tieto ?ísla budú súperi? s úmrtiami súvisiacimi s teplom, ku ktorým došlo minulý rok v metre Phoenix po?as vlny horú?av teploty 110 F (43,3 C) alebo viac a to sa nezmiernilo viac ako 30 dní.
Hlavnou prí?inou globálnej zmeny klímy je, samozrejme, používanie fosílnych palív vrátane uhlia, ropy a plynu, ktoré predstavujú viac ako 75 % globálnych emisií skleníkových plynov a takmer 90 % všetkých emisií oxidu uhli?itého, uviedla OSN. Ale bohaté západné krajiny, vrátane USA a Spojeného krá?ovstva, vedú pokrytecký poplatok za expanziu fosílnych palív, pod?a správy z The Guardian ktorý bol zverejnený v stredu.
Zatia? ?o bohatšie krajiny prisahali, že dodržia Parížske dohody a povedú k prechodu od fosílnych palív k ?istejším zdrojom oranžérie, v skuto?nosti sú to krajiny, ktoré „sú na ?ele najnovšieho vrtného šialenstva“, píše sa v správe po rozdaní 825 nových licencií v roku 2023. . A pod vládou Bidena USA rozdali 1 453 nových licencií na ?ažbu ropy a zemného plynu, „?o predstavuje polovicu z celkového po?tu celosvetovo a 83 % všetkých licencií rozdaných bohatými krajinami“.
„Pokrytectvo bohatých národov, ktoré sú historicky zodpovedné za klimatickú krízu, je ohromujúce, pretože na?alej masívne investujú do fosílnych palív, ?ím svet nasmerujú k nepredstavite?nej klimatickej katastrofe, pri?om tvrdia, že sú klimatickými lídrami,“ povedal Harjeet Singh, globálna angažovanos?. riadite? pre Iniciatívu Zmluvy o nešírení fosílnych palív.
Rozvinuté krajiny najviac zvýšili kyslé ú?inky zmeny klímy a zárove? najviac profitovali z fosílnych palív. Na druhej strane mince sú však rozvojové krajiny, ktoré najmenej prispeli ku klimatickým zmenám, no najhoršie znášali nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.
„Napriek tomu, že majú ekonomické prostriedky na prechod od fosílnych palív, sú tieto národy petrostatmi, ktorí si vyberajú zisk pred planétou, ?ím podkopávajú globálne úsilie o odvrátenie klimatickej núdze,“ dodal Singh.
Zdroj sputnik, preložené cez google
