„Tiež upozorňujeme na to, že akýkoľvek pokus o anexiu alebo rozšírenie osád porušuje medzinárodné právo,“ uviedol slovinský veľvyslanec pri OSN Samuel Žgobar v mene Veľkej Británie, Dánska, Francúzska, Grécka a Slovinska. Dodal, že rozšírenie vojenských operácií len ďalej ohrozí životy všetkých civilistov vrátane životov zostávajúcich izraelských rukojemníkov.
Týchto päť krajín, ktoré požiadali o zvolenie mimoriadneho zasadnutia, tiež vyzvalo Izrael, aby poskytol rozšírený a bezpečný prístup k humanitárnej pomoci. Militantné hnutie Hamas musí byť podľa nich odzbrojené a nesmie mať vplyv na ďalší vývoj v Pásme Gazy. Oblasť by mala spravovať Palestínska samospráva, ktorá je zodpovedná za časti Západného brehu Jordánu.
Palestínsky veľvyslanec pri OSN Rijád Mansúr obvinil izraelskú vládu, že ignoruje stanoviská BR OSN. Po „oprávnenom odsúdení“ Izraela musia preto teraz nasledovať „spravodlivé kroky“, inak sú analýzy a opisy situácie v Pásme Gazy podľa neho bezvýznamné.
Za potrebné kroky Mansúr považuje rozšírenie dodávok potravín a liekov, prepustenie rukojemníkov držaných Hamasom, úplné stiahnutie Izraela z Pásma Gazy a vytvorenie medzinárodnej bezpečnostnej misie na ochranu obyvateľov v Palestíne.
Izrael spomínanú kritiku odmietol. Podľa zástupcu izraelského veľvyslanca pri OSN Bretta Jonathana Millera nemá Izrael v úmysle trvalo okupovať Gazu. „Toto je oslobodenie od brutálneho teroristického režimu,“ povedal. Hamas podľa neho zneužíva rukojemníkov a obyvateľstvo Pásma Gazy na upevnenie vlastnej pozície. Zdôraznil, že jeho krajina požaduje pre Pásmo Gazy civilnú vládu a odmieta vládu Hamasu alebo Palestínskej samosprávy.
Spojené štáty na zasadnutí Izrael tradične podporili. Podľa veľvyslankyne USA pri OSN Dorothy Sheaovej bolo rokovanie zneužité na obvinenie Izraela z genocídy. „Tieto obvinenia sú politicky motivované a kategoricky nepravdivé,“ povedala s tým, že to je propagandu Hamasu.
Zdroj feed teraz.sk
