Najvä?šiu stopu vo svete kultúry a umenia zanechal ako špi?kový dirigent, ale bol aj uznávaný skladate? a univerzálny tvorca. So svojimi tvorivými tímami rozkladal tradi?né po?atia hudobného diela. Jeho interpretácia diela Richarda Wagnera „Prste? Nibelungov“ v roku 1976 na festivale v Bayreuthe vyvolala medzinárodnú senzáciu. Boulez svojím nekonven?ným prístupom pomáhal propagova? diela klasikov, ale aj sú?asníkov z radov moderných tvorcov, jeho priaze? si užil aj známy avantgardný skladate? Edgar Varése.
Pierre Louis Joseph Boulez sa narodil 26. marca 1925 v meste Montbrison v strednej ?asti Francúzska. Študoval matematiku a technické vedy. Krátko po druhej svetovej vojne absolvoval parížske konzervatórium u Oliviera Messiaena. Krátko nato sa zaradil k nastupujúcej generácii skladate?ov fascinovaných novými možnos?ami techniky i teoretického myslenia, ?o sa za?alo výrazne prejavova? aj v skladbách.
Takzvaná seriálová a dodekafonická hudba, ktorá vyšla z kompozi?ného štýlu Arnolda Schönberga a Antona Weberna a významnú fázu tvorby jej venoval aj Igor Stravinskij, bola najsilnejším prúdom novej produkcie. V 50. rokoch 20. storo?ia výrazne ovplyvnila západoeurópsku kultúru a Boulez bol jej nadšený propagátor.
S touto érou sa spájajú i Boulezove najslávnejšie skladby – povestné Štruktúry I a II (1952, 1961) – a najmä skladate?ovo majstrovské dielo, inven?ne bohaté a zmyslovo sugestívne Kladivo bez pána (1954). Z ?alších významných Boulezových kompozícií vynikli pä?dielny cyklus Portrét Mallarméa (1958-1962) a Notation (1978).
Od polovice 50. rokov u?il Boulez v nemeckom Darmstadte, ktorý bol v tom ?ase strediskom podobne zmýš?ajúcich skladate?ov. V ?alšom desa?ro?í prednášal okrem iného vo švaj?iarskom Bazileji alebo na Harvardovej univerzite v USA a stále ?astejšie sa venoval práci s taktovkou. V roku 1954 založil sériu avantgardných koncertov s názvom Domaine Musicale.
V roku 1969 vyhlásil, že „z dirigovania ve?kých orchestrov nie je ve?mi š?astný, ale cíti potrebu odovzdáva? nové aspekty hudby všade vo svete“. To naplno využil, ke? stál na ?ele Symfonického orchestra BBC (1971-1974) a Newyorskej filharmónie (1971-1978).
Na štúdiových nahrávkach Boulez definoval zvuk hudby neskorého 19. storo?ia a 20. storo?ia. Jeho interpretácia diel Wagnera, Gustava Mahlera, Igora Stravinského, ale aj Antona Brucknera ?i Antona Weberna, sú meradlom a vzorom. V 80. rokoch spolupracoval s americkým hudobníkom Frankom Zappom. Produktom ich spolupráce je album Boulez Conducts Zappa: The Perfect Stranger (1984).
V zrelom veku pre seba objavil i dielo ?eského skladate?a Leoša Janá?ka. Za celoživotné dielo i za skvelú interpretáciu a propagáciu Janá?kových skladieb dostal v roku 2009 ?estný doktorát z brnianskej JAMU. O rok skôr si na ?eskom ve?vyslanectve v Paríži prevzal pamätnú medailu, ktorú mu za vynikajúcu interpretáciu skladate?ových operných a orchestrálnych diel udelila Nadácia Leoša Janá?ka. Poctou Janá?kovi, ktorého Boulez ozna?oval za svojho najob?úbenejšieho ?eského skladate?a, bolo aj to, že spolu so Symfonickým orchestrom BBC v roku 2008 uviedol na londýnskych Proms ?as? velikánovej tvorby.
Z Boulezovej iniciatívy vznikol v polovici 70. rokov v Paríži Inštitút pre akustický a hudobný výskum (IRCAM), ktorý po návrate do rodnej krajiny od roku 1978 viedol. S týmto svetoznámym laboratóriom sú?asnej hudby je spojený aj špecializovaný súbor Ensemble Intercontemporain.
Orchester so svojim šéfom za dirigentským pultom vystúpil v Prahe hne? v roku 1990 na prvom porevolu?nom festivale Pražská jar. Na Pražskú jar sa Boulez so svojím súborom vrátil až o 20 rokov neskôr, ke? v ?eskej premiére uviedol skladbu Sur Incises. Pierre Boulez napísal i mnoho kníh a esejí.
Bol držite?om množstva štátnych vyznamenaní a hudobných cien – okrem iného 27 cien Grammy vrátane ocenenia za celoživotné dielo (2015). Spomenú? možno vyznamenanie ?estný komandér Radu britského impéria (CBE) ?i Rytiersky kríž Radu za zásluhy Spolkovej republiky Nemecko.
Výpo?et ?alších cien je pestrý – Grand Prix de la Musique (1982), Charles Heidsieck Award for Outstanding Contribution to Franco-British Music (1989), Polar Music Prize (1996), Royal Philharmonic Society Gold Medal (1999), Wolf Prize (2000), Kyoto Prize (2009), Golden Lion for Lifetime Achievement (2012), Robert Schumann Prize for Poetry and Music (2012) alebo Prix Bach de la Ville libre et hanséatique de Hambourg (2015).
Pod?a odborníkov bol Boulez jednou z najvýraznejších postáv modernej hudby 20. storo?ia, ktorého vplyv je porovnate?ný s Einsteinovým prínosom do fyziky a Kandinského vo výtvarnom umení. Pierre Boulez zomrel doma 6. januára 2016 v nemeckom meste Baden-Baden, kde žil so svojou rodinou.
Zdroj feed teraz.sk
