Preslávil sa však najmä ako gitarista a jeden z kľúčových členov legendárnej britskej rockovej kapely The Who. V časoch jej najväčšej slávy v 60. a 70. rokoch minulého storočia zaujal okrem iného aj rozbíjaním gitár na pódiu.
Britský gitarista, spevák a skladateľ Pete Townshend bude mať v pondelok 19. mája 80 rokov.
Peter Dennis Blandford Townshend sa narodil 19. mája 1945 v londýnskej štvrti Chiswick ako prvé dieťa Cliffa Townshenda, ktorý pracoval ako profesionálny saxofonista v tanečnom orchestri britského Kráľovského letectva a Betty Townshendovej (rodenej Dennisovej), speváčky v orchestroch Sidneyho Torcha a Leslieho Douglasa.
V lete 1956 opakovane sledoval americký hudobný film Rock Around the Clock, v ktorom vystupovala rocková skupina Bill Haley and His Comets, čo u neho vyvolalo záujem o rockovú hudbu. Stará mama mu nasledujúci rok kúpila na Vianoce prvú gitaru.
S hudobníkom Johnom Entwhistlom navštevoval strednú školu Acton County Grammar School a spolu sa pridali k niekoľkým kapelám, až sa napokon ocitli v skupine The Detours, ktorú viedol spevák Roger Daltrey. Tá sa napokon premenila na formáciu The Who.
Townshend sa v roku 1961 zapísal na umeleckú školu Ealing School of Art s cieľom získať titul v oblasti grafického dizajnu. V roku 1964 ale štúdium prerušil, aby dal prednosť hudobnej kariére.
V tom istom roku sa ku skupine pridal bubeník Keith Moon. V rokoch 1965 až 1966 vydala skupina The Who viacero singlov vrátane „I Can’t Explain“, „Anyway, Anyhow, Anywhere“, „My Generation“ a „Substitute“.
V Británii kapela naďalej pútala pozornosť albumom „The Who Sell Out“ z roku 1967 – priekopníckou koncepčnou platňou, ktorá kritizovala prílišnú komerčnosť šoubiznisu.
Dvojalbum „Tommy“ (1969) vyniesol skupinu The Who na výslnie, v podstate vytvoril koncept rockovej opery a priblížil jej hudbu širšiemu publiku.
Koncepčný album, ktorého ústrednou postavou je hluchý, slepý a nehovoriaci protagonista Tommy, ktorý prežíva traumu a založí nové náboženstvo, skúma témy, ktoré Townshend považoval koncom 60. rokov za aktuálne – napríklad drogovú kultúru, sexualitu a prchavú povahu verejnej pozornosti.
Townshend zložil väčšinu piesní na albume a naspieval hlavné vokály v niektorých skladbách vrátane „1921“ a „The Acid Queen“. Na základe tohto albumu v roku 1975 vznikol film Tommy a v roku 1993 mal na Broadwayi premiéru muzikál The Who’s Tommy.
Townshend je označovaný za jedného z prvých rockových gitaristov, ktorý vo svojej hudbe zámerne využíval spätnú väzbu gitarového zosilňovača.
Hoci jeho technika bola v porovnaní so štýlmi gitaristov ako Jimi Hendrix, ktorí používali spätnú väzbu, rudimentárna, Townshendove piskľavé spätné väzby otvorili nové možnosti ich použitia v rocku.
Pozornosť vzbudili aj performatívne aspekty Townshendovej hudby. Keď na koncerte v roku 1964 omylom rozbil svoju elektrickú gitaru, nadšená reakcia publika ho prinútila tento „kúsok“ často opakovať. V roku 1967 zničil viac ako 35 gitár. Tento kultový a často napodobňovaný postup sa stal vizuálnym symbolom agresívneho a rebelantského ducha, ktorý poháňal niektoré jeho skladby.
Kapela zaznamenala úspechy aj v 70. rokoch vrátane kritikmi oceňovaného albumu „Who’s Next“ (1971), ktorý obsahoval rockové hymny „Won’t Get Fooled Again“ a „Baba O’Riley“, a tiež dvojalbumom „Quadrophenia“ (1973) so skladbami „The Real Me“ a „Love, Reign o’er Me“.
Townshend vydal svoj prvý sólový album „Who Came First“ v roku 1972. Kapela pokračovala albumami „The Who by Numbers“ z roku 1975 a „Who Are You“ z roku 1978.
Keith Moon zomrel v roku 1978 na predávkovanie drogami, nahradil ho bubeník Kenney Jones. Hoci sa Townshend snažil uctiť si Moonovu pamiatku tým, že po jeho smrti zostal v skupine The Who, formácia sa v roku 1982 rozpadla.
Po zániku skupiny sa Townshend vybral sólovou dráhou. Vydal niekoľko sólových albumov, medzi nimi „Empty Glass“ (1980), „All the Best Cowboys Have Chinese Eyes“ (1982), „White City: A Novel“ (1985), „Pete Townshend’s Deep End Live!“ (1986) a „The Iron Man: The Musical by Pete Townshend“ (1989). V roku 1983 začal pracovať ako editor vo vydavateľstve Faber & Faber.
Townshend publikoval aj svoje vlastné texty. Medzi nimi napríklad zbierku poviedok Horse’s Neck (1985), Lifehouse (1999), autobiografiu Who I Am (2012) a román The Age of Anxiety (2019).
V rokoch 2005 až 2007 moderoval spolu s hudobníčkou Rachel Fullerovou hudobný webcastový seriál In the Attic. V roku 2012 oznámil, že všetky práva na svoje skladby predal hudobnému vydavateľstvu Spirit Music Group.
S ostatnými členmi skupiny The Who sa opäť stretol na príležitostných vystúpeniach, napríklad na benefičnom koncerte Live Aid v roku 1985 a na turné k 25. výročiu založenia skupiny v roku 1989. Od Entwistleovej smrti v roku 2002 absolvovali Townshend a Daltrey niekoľko turné ako The Who, pričom kapelu doplnili ďalší hudobníci.
V roku 1968 si Townshend zobral za manželku módnu návrhárku Karen Astleyovou, s ktorou má tri deti. Rozišli sa v roku 2009. V roku 2016 sa oženil s Rachel Fullerovou, spolupracovníčkou z webcastového projektu In the Attic.
Počas svojej kariéry získal množstvo ocenení a vyznamenaní. V roku 1983 to bola cena Brit Awards za výnimočný prínos pre hudbu ako uznanie za jeho celoživotné dielo v oblasti rocku. V roku 1990 uviedli Townshenda ako člena skupiny The Who do Rock’n’rollovej siene slávy.
V roku 1993 získal cenu Tony za najlepšiu pôvodnú divadelnú hudbu k muzikálu The Who’s Tommy a o rok neskôr prebral spolu s britským hudobným producentom Georgeom Martinom cenu Grammy za album z tohto muzikálu.
12 tth smi
Zdroj feed teraz.sk
