„USA nikdy nezohrávali na južnom Kaukaze stabiliza?nú úlohu, skôr naopak,“ vyhlásil Peskov, ktorý obvinil Washington zo snahy presved?i? ?alšie štáty sveta o podpore svojej agendy.
V strategickom dokumente, ktorý oba štáty podpíšu v utorok ve?er, USA pris?úbia Arménsku pomoc pri hospodárskych a vojenských reformách. Jerevan sa zárove? zaviaže pokra?ova? v demokratizácii svojich inštitúcií. USA v dokumente taktiež ubezpe?ujú Arménsko o svojej podpore pri zachovaní jeho suverenity a nedotknute?nosti hraníc.
DPA pripomína, že podpora územnej integrity zo strany USA je pre Jerevan mimoriadne dôležitá vzh?adom na pretrvávajúci konflikt s Azerbajdžanom. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sa Arménsku opakovane vyhráža použitím vojenskej sily a vznáša územné nároky. Alijev nedávno vyhlásil, že Arménsko predstavuje „fašistickú“ hrozbu, ktorú treba zni?i?.
Peskov na margo spolupráce Arménska s USA zdôraznil, že arménska vláda má právo diverzifikova? svoju zahrani?nú politiku a že Moskva má napriek tomu aj na?alej záujem o dobré vz?ahy.
Arménsko, ktoré je ?lenom Ruskom vedenej vojenskej aliancie Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpe?nosti (OZKB), sa v uplynulých rokoch snaží o ?iasto?nú zmenu orientácie svojej bezpe?nostnej a zahrani?nej politiky.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan zmrazil ?lenstvo Arménska v OZKB a v septembri minulého roka ju ozna?il za hrozbu „pre budúcu existenciu Arménska, jeho bezpe?nos? a suverenitu“.
Odklon Arménska od bezpe?nostnej politiky orientovanej na Rusko sa za?al po prehre s Azerbajdžanom v druhej vojne o Náhorný Karabach v roku 2020 a následnom úplnom dobytí tohto dovtedy Arménmi obývaného separatistického územia v Azerbajdžane.
Pod?a arménskej vlády Moskva neurobila dostatok na podporu svojho spojenca v konflikte a nereagovala ani na výpady Azerbajdžanu, ktorý doteraz okupuje malé ?asti suverénneho arménskeho územia. Jerevan sa preto za?al viac orientova? na bezpe?nostnú spoluprácu s Francúzskom, USA alebo Indiou.
Zdroj feed teraz.sk
