„USA nikdy nezohrávali na južnom Kaukaze stabilizačnú úlohu, skôr naopak,“ vyhlásil Peskov, ktorý obvinil Washington zo snahy presvedčiť ďalšie štáty sveta o podpore svojej agendy.
V strategickom dokumente, ktorý oba štáty podpíšu v utorok večer, USA prisľúbia Arménsku pomoc pri hospodárskych a vojenských reformách. Jerevan sa zároveň zaviaže pokračovať v demokratizácii svojich inštitúcií. USA v dokumente taktiež ubezpečujú Arménsko o svojej podpore pri zachovaní jeho suverenity a nedotknuteľnosti hraníc.
DPA pripomína, že podpora územnej integrity zo strany USA je pre Jerevan mimoriadne dôležitá vzhľadom na pretrvávajúci konflikt s Azerbajdžanom. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sa Arménsku opakovane vyhráža použitím vojenskej sily a vznáša územné nároky. Alijev nedávno vyhlásil, že Arménsko predstavuje „fašistickú“ hrozbu, ktorú treba zničiť.
Peskov na margo spolupráce Arménska s USA zdôraznil, že arménska vláda má právo diverzifikovať svoju zahraničnú politiku a že Moskva má napriek tomu aj naďalej záujem o dobré vzťahy.
Arménsko, ktoré je členom Ruskom vedenej vojenskej aliancie Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), sa v uplynulých rokoch snaží o čiastočnú zmenu orientácie svojej bezpečnostnej a zahraničnej politiky.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan zmrazil členstvo Arménska v OZKB a v septembri minulého roka ju označil za hrozbu „pre budúcu existenciu Arménska, jeho bezpečnosť a suverenitu“.
Odklon Arménska od bezpečnostnej politiky orientovanej na Rusko sa začal po prehre s Azerbajdžanom v druhej vojne o Náhorný Karabach v roku 2020 a následnom úplnom dobytí tohto dovtedy Arménmi obývaného separatistického územia v Azerbajdžane.
Podľa arménskej vlády Moskva neurobila dostatok na podporu svojho spojenca v konflikte a nereagovala ani na výpady Azerbajdžanu, ktorý doteraz okupuje malé časti suverénneho arménskeho územia. Jerevan sa preto začal viac orientovať na bezpečnostnú spoluprácu s Francúzskom, USA alebo Indiou.
Zdroj feed teraz.sk
