Hlavným argumentom na odvolanie Boluarteovej bola jej „trvalá morálna neschopnosť“ plniť povinnosti vyplývajúce z úradu a nedostatok politickej vôle viesť boj s organizovaným zločinom.
Poslanci naprieč politickým spektrom najprv hlasovali za obvinenie Diny Boluarteovej z „morálnej nespôsobilosti“ a predvolali ju, aby sa obhájila pred Kongresom. Prezidentka sa však nedostavila a parlament mal dostatok hlasov na rýchle spustenie procesu jej odvolania.
Pred budovou Kongresu sa v čase zasadnutia poslancov zhromaždil dav prevažne mladých ľudí. Ďalší Boluarteovej odporcovia sa zhromaždili pred ekvádorským veľvyslanectvom – mnohí očakávajú, že zosadená prezidentka požiada o azyl v susednej krajine.
Boluarteová sa už stala terčom niekoľkých pokusov o impeachment, z ktorých ani jeden nebol úspešný. Tentoraz tento proces zašiel ďalej, keďže návrhy na jej odvolanie podporili aj doteraz spriaznené pravicové a krajne pravicové strany.
Podľa ústavy by funkciu hlavy štátu mal dočasne prevziať niektorý z dvojice viceprezidentov. Tieto posty sú však neobsadené. Prezidentskej funkcie by sa tak mal ujať predseda parlamentu José Jerí. V jeho prípade bol však zasa podaný návrh na vyslovenie nedôvery, ktorého cieľom je zabrániť mu v prevzatí prezidentského úradu.
Peru zažíva najhoršie obdobie politickej nestability vo svojej modernej histórii, pričom za takmer deväť rokov sa vystriedalo šesť prezidentov. Boluarteová sa dostala k moci po impeachmente prezidenta Pedra Castilla uprostred násilne potlačených protestov, ktoré si vyžiadali najmenej 50 obetí, a zažíva rekordnú nepopularitu.
Zdroj feed teraz.sk