Geochemik Ken Farley z Kalifornského technologického inštitútu opísal skalu Kenmore ako „zvláštnu, nespolupracujúcu horninu“, ktorá nadmerne vibrovala a po?as v?tania sa z nej uvo??ovali zvetrané úlomky. Perserverance ich odstránil pomocou prístroja na odstra?ovanie prachu (gDRT). Prístroj odv?tanú horninu a prípadné zne?istenie z povrchu neodstra?uje mechanicky, ale „odfukuje“ pomocou dusíka. Tým sa zabra?uje kontaminácii vzoriek a umož?uje to vedcom skúma? pôvodné vnútro hornín. Doteraz dusík rover Perseverance na Marse použil 169-krát a v zásobníku gDRT má stále kapacitu na približne 800 použití.
Horninu po odv?taní detailne nasnímal zobrazovací prístroj WATSON (širokouhlý topografický senzor pre operácie a inžinierstvo) a prístroj SuperCam pomocou laserov a spektrometrov ur?il jej zloženie. Analýza spolo?ností SHERLOC a PIXL potvrdila ílovité minerály s hydroxidovými skupinami viazanými na železo a hor?ík. Po prvýkrát na Marse zistila aj prítomnos? minerálu hydroxid manganistý. To prehlbuje poznanie geologickej minulosti Marsu a zlepšujú sa stratégie pre prípravu budúcich misií zamerané na využívanie miestnych zdrojov a povrchové operácie.
„Každý de?, ke? pracujeme na Marse, sa u?íme viac o tom, ako ?o najlepšie využi? náš rover,“ povedal vodi? Perserverance z NASA Jet Propulsion Laboratory (JPL) v Pasadene v Kalifornii Camden Miller pre spacedaily.com.
Po zabezpe?ení údajov zo skaly Kenmore pokra?uje Perseverance v prieskume okraja krátera Jezero. Prekonal pri tom tiež svoj rekord v autonómnom pohybe, ke? 19. júna zvládol 411 metrov pomocou vlastnej navigácie.
Zdroj feed teraz.sk
