Každý píše o ?om chce, ve? je sloboda a demokracia, a tak aj ja si vždy ráno vyberiem tému „od výmyslu sveta“, na akú mám práve chu?, alebo sa mi momentálne zdá dôležitá a aktuálna, alebo ma tu i tam „kopne múza“, alebo, ?o sa stáva dos? ?asto, nosím nejakú vážnu tému v hlave pár dní a dozrieva vo mne ako augustový bur?iak 🙂
Mohol by som sa teraz venova? trebárs tomu amatérskemu ukrajinskému potápa?ovi, ktorý sa len tak z dlhej chvíle ponoril jednej tmavej noci s plutvami a šnorchlom do Baltiku a odpálil tam ru?ne plynovod Nord Stream z Ruska do Nemecka za pekných pár miliárd, aby sa pomstil Rusom. Ale vytrestal tým ten nový Bandera nakoniec hlavne Nemcov. Uvidíme, ?o s ním urobí nemecké súdnictvo ak ho dolapia. Nech si želá a modlí sa, aby ho dolapili Nemci, lebo ak by ho vykutrali z nejakej diery Rusi, tak sa môže sta?, že mu rovnakú nálož odpália priamo na jeho hlave a Ukrajina, sláva jej, bude ma? o národného hrdinu viac. Nie, tomuto sa ja teraz naozaj venova? nejdem lebo sa pre zmenu povenujem meteorickému roju Perseíd. Videli ste ich aj teraz pred pár nocami? Ja nie, lebo chodím skoro spa? a nemám záujem si nie?o pri ich prelete atmosférou pria?. Naposledy som sa díval na no?nú oblohu v osemdesiatom-šiestom ke? na nebi letela známa Halleyho kométa, ktorá sa znovu objaví v roku 2061, ke? tu ja už naš?astie dávno nebudem. Tú som si vychutnal, lebo bola krásne vidite?ná vo?ným okom. Moje oko bolo vtedy samozrejme vo?né a pevne osadené v hlave, takže bez problémov a bez ?alekoh?adu.
Perseidy lietajú nad našimi hlavami vždy v auguste a ja, starý pesimista, naozaj nemám potrebu nie?o si pri tom naivne žela?. Lebo mne sa moje skromné želania nikdy nesplnia a stáva sa nakoniec presný opak toho, ?o som si nesmelo na staré kolená želal. Vždy mi to osud nejako pokazí, takže si už neželám ni? a tým to mám vybavené.
Spomínam si ale na august 1973, ke? som mal ako vysokoškolák rovných 20 rokov a na Perseidy sme sa dívali v trojici – ja, moja 17-ro?ná láska zo Žiaru nad Hronom a moja mama – pri miniatúrnom táborá?iku na chalupe rodi?ov toho diev?a?a. Jej rodi?ia vo?akde odcestovali a tak nechali svoju dcérku Slávku so mnou, ale pod doh?adom mojej prísnej a bdelej mamy. Faktom je, že dobre urobili, lebo necha? mladého zdravého 20-ro?ného muža, plného hormónov, so sedemnás?ro?nou dcérenkou v noci samých, uznajte to je ve?ké riziko, že by sme si v tú pamätnú noc mohli takzvane „pokazi? život“, no a práve na to tam bola vtedy nasadená moja profesorská mama. Jej úlohou bolo dohliadnu?, aby sme si ten náš mladý život náhodou nejako nerozumne „nepokazili“. Škoda, mohol som ma? krásnu spomienku a ako 21-ro?ný možno aj syna, ktorý by sa mi teraz na staré kolená náramne zišiel ke? nemám žiadneho potomka, ?o by za m?a kosil záhradu a pílil drevo. Ke? sme tam vtedy takí mladu?kí a za?úbení sedeli, tak vám teraz prezradím, ?o som si ja želal….. želal som si, aby tam nebola s nami moja mama 🙂 Vždy mi niekto stojí v ceste a nedovolí, aby som sa tešil zo života po svojom. A presne tak tomu bolo aj v ten neskorý vlahý augustový ve?er ke? nás dvoch zamilovaných zahnala o jedenástej ve?er moja mama od toho malého romantického ohníka so slovami „deti, ide sa spa?.“ Samozrejme každý zvláš? do svojej postele, na to tam ten pedagogický dozor s nami bol.
Môžem si ja teraz ako nostalgický a reumatický senior s chorobopisom, dlhým ako text židovskej Tóry, ešte nie?o zmysluplné pria?? Mlados? nevrátim spä?, tá je dávno premrhaná a stratená, peniaze v hre LOTTO nevyhrám, dlhý život tiež nie je nie?o, ?o by som si nejako osobitne prial v tejto zvrátenej dobe, plnej vojen, dúhových zástav, progresívneho Sodomovania a Gomorovania a premeny môjho rodného Slovenka na rozhádaný Babylon. Takže tak je to dnes bra?ekovci so mnou. Ale vy, moji duševne vyrovnaní, ve?ne optimisticky naladení a veselí priatelia a ?itatelia, si prajte ?o len chcete a ja vám úprimne želám, aby sa vám všetko splnilo. Každému zo srdca doprajem a nikomu ni? nezávidím.
Zdroj telegram
