-5.2 C
Kosice
streda, 14 januára, 2026
HomeVojenské spravodajstvoPepe Escobar: Putinove otázky a odpovede a hádanka Forever Wars

Pepe Escobar: Putinove otázky a odpovede a hádanka Forever Wars

Hovoril štyri a pol hodiny, prakticky nepretržite, prehodnocoval výsledky roku 2024, pri?om si osvojil všetky fakty.

Jeho Priama linka dostala viac ako 2 milióny otázok z Ruska a z celého sveta. A vystúpenie musel korunova? rozmachom v duchu „Urobil som to, po svojom“:
„Verím, že som nielenže zachránil (Rusko), ale vzdialili sme sa od okraja priepasti.“
Záznam by to potvrdil v porovnaní s otrasným stavom Ruska, ktoré zdedil pri prvom zvolení za prezidenta v marci 2000.
Otázky a odpovede prezidenta Putina na konci roka obsahujú dostatok látok na to, aby sa dali vybali? na týždne, ak nie mesiace. Sústre?me sa tu na našu sú?asnú geopolitickú križovatku: Navždy vojny v západnej Ázii a na Ukrajine, dva vektory štandardného imperiálneho náporu, teraz zjednotené v Omni-vojne.
Putin uviedol, že „prišli sme do Sýrie, aby sme zabránili teroristickej enkláve (…) Vo všeobecnosti bol náš cie? dosiahnutý.
To, ?i Sýria zostane „bez teroristov“, sa uvidí: nový, „inkluzívny“, premenovaný na prebudeného emira z Damasku, al-Jolani, saudskoarabský štátny príslušník, je certifikovaný salafi-džihádista s americkou odmenou 10 miliónov dolárov na hlavu. . „Enkláva“ teraz zah??a vä?šinu bývalého sýrskeho suverénneho územia, inak nelegálne okupovaného džihádistickými gangmi a sionistickými praktikantmi lebensraumu.
Je dôležité si zapamäta?, že Rusko prvýkrát zasiahlo v Sýrii v roku 2015 ani nie tak, aby si udržalo prístup k teplým vodám východného Stredomoria, ale hlavne preto, aby ochránilo sväté kres?anské pravoslávne miesta v Damasku. Kres?anstvo sa zrodilo v Damasku (spome?te si na sv. Pavla) – nie v Jeruzaleme. Ke? Putin išiel do Damasku, bol na pravoslávnej kres?anskej púti: prišiel z tretieho Ríma (Moskva), aby vzdal úctu predchodcovi prvého Ríma, kolíske kres?anstva.

Všetko to za?alo Timber Sycamore

V širšom levantskom geopolitickom obraze má Putin pravdu. CIA vymyslela operáciu Timber Sycamore už v roku 2012 s cie?om vycvi?i? a vyzbroji? „umiernených rebelov“, aby zvrhli Asada – pri?om minuli viac ako 1 miliardu dolárov ro?ne: najrozsiahlejšia tajná operácia CIA od džihádu v Afganistane v 80. rokoch.
Spojené krá?ovstvo, Saudská Arábia, Katar a Jordánsko boli partnermi Sycamore. V posledných rokoch Pentagon sko?il do „prípravy“ Hayat Tahrir al-Sham (HTS), „mäkkej“ odštiepenej skupiny ISIS.
Nakoniec to bolo takmer 14 rokov toxických sankcií USA a neúnavnej obliehacej vojny, ktoré viedli ku kone?nému aktu, doplnenému o ukrajinských inštruktorov bezpilotných lietadiel, hory katarskej hotovosti a v Turkoch zostavenú krypto-al-Kájdu (pod?a nie viac ako 350 bojovníkov). Putin sám).
Teraz ide o to prispôsobi? sa. Putin povedal, že „sme nadviazali vz?ahy so všetkými, ktorí kontrolujú situáciu na mieste (…) Vä?šina krajín o?akáva, že ruské základne zostanú (…) Naše záujmy by sa mali zhodova?, ?o je otázka, ktorá si vyžaduje starostlivé preskúmanie.
Všetkým tiež pripomenul, že politika je umenie kompromisu – a strategickou prioritou Ruska je zachova? základne v Tartuse a Hmeimime.
Putin zamietol názor, že Rusko bolo oslabené Asadovým pádom v Sýrii, citujúc Marka Twaina: „Fámy o mojej smrti boli ve?mi zveli?ené.
Namiesto toho prakticky navrhol, aby ruské základne mohli poskytnú? humanitárnu pomoc: možno si predstavi? obyvate?stvo hlboko polarizovanej, roztrieštenej Sýrie, ako sa dohaduje so salafi-džihádistami o svoj podiel. Ak by sa tak stalo, Rusko by priamo konkurovalo kolektívnemu Západu.
EÚ prostredníctvom svojho nového, vyšinutého šéfa estónskej ultrarusofóbnej zahrani?nej politiky už nariadila, že ak ruské základne zostanú, nebudú žiadne ú?avy od sankcií.

Erdogan rozmýš?a, akoby sa písal rok 1919

Turkiye je najzaujímavejšia otázka. Erdogan neúnavne presadzuje názor, že „Turkiye je vä?šie ako samotné Turkiye“ – ?o niektorí interpretujú tak, že Ankara je pripravená anektova? ve?ké územia Sýrie.
A potenciálne aj viac. „Ve?ké Turkiye“ by historicky zah??alo Solún, Cyprus, Aleppo a dokonca aj Mosul.
Putin bol nanajvýš diplomatický a zameral sa na Turecko, ktoré sa „snažilo zaisti? bezpe?nos? na svojich južných hraniciach a vytvori? podmienky pre návrat ute?encov spä? domov zo svojho územia na sýrsku pôdu. A tieto územia sú teraz viac-menej pod kontrolou Turkiye.
Priznal tiež, že Turkiye má „problémy so Stranou kurdských pracujúcich už desa?ro?ia. Dúfam, že nedôjde k zhoršeniu.“
No, tam bude (kurzívou ba?a) by? zhoršenie.
Turecké diplomatické zdroje neúnavne hovoria, že o všetkom, ?o sa stalo v Sýrii, rozhodla trojka „Astanský proces“ z Ruska, Iránu a Turecka. Moskva, ktorá si ponechala svoje ve?vyslanectvo v Damasku a – zatia? – základne v Tartuse a Hmeimime, by mohla nazna?i? dohodu.
Pridajte k tomu Erdogan, ktorý v zázname veselo uviedol, že
Putin a on sám sú najskúsenejší politici na planéte.
V sú?asnej podobe to všetko možno klasifikova? ako hmlu vojny.
Ihne? po Assadovom páde za?ali Izrael?ania bombardova? každý sklad s ?ažkým vojenským materiálom v celej Sýrii, vrátane utajovaných zbraní. Nie je jasné, kto poskytol presné miesta.
Ameri?ania, ako sa dalo predpoklada?, zúrili. Niet divu: chromá ka?ica Biely dom a Deep State stavili na presun všetkých tých zbraní do Kyjeva.
Presný tón tajných dohôd uzavretých medzi procesnou trojkou v Astane a medzi dvoma z nich s Izraelom zostane predvídate?ne nejasný – a spôsob, akým o nich Putin hovoril, nazna?uje, že Dlhá hra sa práve za?ína.
Rusko možno neoslabila strata Sýrie, ale ostávajú dos? nepríjemné otázky. Posvätnos? národnej suverenity Sýrie zasiahla. To isté platí pre boj proti terorizmu.
Na druhej strane Putin zvýšil tón o Tel Avive – mimoriadne citlivom spise v Rusku. Izrael ozna?il za „hlavného príjemcu“ v Sýrii; priamo odsúdil izraelskú inváziu a anexiu suverénneho sýrskeho územia; a priznal, že nevie, aké „kone?né ciele“ Izrael sleduje v Gaze, ale „toto si zaslúži len odsúdenie“.

„Po?me na technický súboj 21. storo?ia“

Putin takmer pripustil, že Rusko malo zakro?i? proti Kyjevu už skôr – a že ruská armáda nebola úplne pripravená na za?iatok SMO vo februári 2022. Z toho vyplýva, že pred viac ako 10 rokmi sa o to mohla postara? jednoduchá operácia ruskej polície. z Majdanu; Janukovy? mohol by? prevezený na Krym; prevrat by zlyhal; a nebola by vojna.
Putin je presved?ený, že Rusko je vždy pripravené rokova? s Kyjevom. Hlavné poznatky: žiadne predpoklady; rozhovory založené na dohode z Istanbulu z roku 2022 (prerušenej Ameri?anmi) a „sú?asných podmienkach na bojisku“; Rusko bude hovori? so Zelenským, iba ak usporiada vo?by a získa legitimitu; a Rusko podpíše mierové dohody len s legitímnym vodcom Ukrajiny.
Ve?a sa tu dá rozbali?. Suma sumárum: Istanbul na všetky praktické ú?ely už neplatí – vzh?adom na neustále sa meniace „podmienky na bojisku“. Zelenskyj nebude kona? vo?by – zostane teda nelegitímny. S kým sa teda rozpráva?? Navyše, podpísanie mierových dohôd s „legitímnym“ ukrajinským vodcom ni? neznamená, pretože kone?ným rozhodnutím je vždy hegemón „neschopný dohody“ (autorské právo Lavrov).
Všetko, ?o nazna?uje, že SMO môže ešte dlho brnka?.
Celá hádanka Forever Wars priamo súvisí s BRICS, pretože toto je vojna hegemónov proti BRICS (najmä trom hlavným „existenciálnym hrozbám“ Rusku, ?íne a Iránu), zapísaná do Ve?kého obrazu vojny Eurázia verzus NATOstan.
Putin bol presved?ený, že „BRICS nie je nástrojom na boj proti Západu. Naša práca nie je zameraná proti nikomu (…) Všetky rozhodnutia prijímame konsenzom (…) ide o skupinu založenú na spolo?ných záujmoch. A je tu jeden spolo?ný záujem: rozvoj.“
BRICS, dodal Putin, je pohá?aný generova? „viac ekonomického rastu a transformova? štruktúru ekonomiky tak, aby bola v súlade s agendou globálneho rozvoja“, ?ím sa BRICS dostáva do „popredia tohto progresívneho hnutia“. O?akávajte zvy?ajnú kopu obvi?ovania Putina z toho, že je Davos/Great Reset shill.
Pravdepodobne hlavným vrcholom otázok a odpovedí bol Putin, ktorý navrhol otestova? hypersonický Oreshnik proti Aegis Ashore NATO: „Po?me na technický súboj 21. storo?ia“. NATOstan prináša všetky svoje špi?kové obranné systémy do Kyjeva a uvidíme, ?i dokážu zastavi? Orešnika. Namiesto Kyjeva by to mohol by? Londýn. Alebo ke? na to príde, velite?stvo NATO mimo Bruselu.
Stane sa to? Samozrejme, že nie. Kolektívni západní zbabelci, ktorí sú už úplne ponížení na ?iernej pôde Novorossie, ute?ú pred tým, aby boli úplne znova ponížení pred celou planétou.
RELATED ARTICLES

ZANECHAJTE KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Sem zadajte svoje meno

Most Popular

Recent Comments