Vystúpenie prezidenta Putina na plenárnom zasadnutí (adresa + otázky a odpovede) na výro?nom stretnutí klubu Valdai v So?i pôsobilo ako vysokorýchlostný vlak na tempomat.
Úplne chladný, pokojný, pohodlný, plne ovládajúci Himaláje faktov, žiadny politický vodca – nedávna minulos? aj sú?asnos? – by sa ani len nepriblížil k tomu, aby priniesol to, ?o sa rovná rozsiahlemu, podrobnému svetonázoru, ktorý hlboko dozrel za štvr?storo?ie v na najvyššej geopolitickej úrovni.
Putin za?al svoj prejav odkazom na októbrovú revolúciu z roku 1917, ?ím vytvoril priamu paralelu s našimi turbulentnými ?asmi: „Prichádza chví?a pravdy“. V jasnej pocte Gramscimu povedal, ako sa „pred našimi o?ami formuje úplne nový svetový poriadok“.
Nenápadný odkaz na nedávny summit BRICS v Kazani nemohol uniknú? kritickým mysliam z celej globálnej vä?šiny. Kaza? bola živým, dýchajúcim svedectvom, že „starý poriadok sa nenávratne vytráca, dalo by sa poveda?, že už zanikol, a o sformovanie nového sa odvíja vážny, nezmierite?ný boj. Nezmierite?né predovšetkým preto, že toto nie je ani boj o moc alebo geopolitický vplyv, je to stret samotných princípov, na ktorých sa budú budova? vz?ahy medzi krajinami a národmi v ?alšej historickej etape.
?o najvýstižnejšie by sa to malo bra? ako sú?asný rámec ve?kého obrazu: neutápame sa v redukcionistickom strete civilizácií alebo „koniec histórie“ – ktorý Putin definoval ako „krátkozraký“, ale ?elíme úpadku. systémový stret základných princípov. Výsledok bude definova? toto storo?ie – pravdepodobne storo?ie Eurázie, ke?že „dialektika dejín pokra?uje“.
Sám Putin vtipkoval, že po?as svojho prejavu zavedie do „filozofických strán“. V skuto?nosti to zašlo ove?a ?alej než len k oby?ajnému vyvráteniu jednostranných koncep?ných omylov, ke?že „západné elity si mysleli, že ich monopol je kone?nou zastávkou ?udstva“ a „moderný neoliberalizmus sa zvrhol na totalitnú ideológiu“.
S odkazom na AI sa rétoricky spýtal: „zostane ?lovek ?lovekom? Ocenil vybudovanie novej globálnej architektúry smerujúcej k „polyfónnemu“ a „polycentrickému“ svetu, kde je „maximálne zastúpenie“ prvoradé a BRICS „prichádzajú s koordinovaným prístupom“ založeným na „suverénnej rovnosti“.
Šes? princípov globálneho trvalo udržate?ného rozvoja
Suverenita musela by? jednou z hlavných tém po?as Valdai Q&A. Putin bol presved?ený, že Rusko musí „vyvinú? našu vlastnú suverénnu AI. Ke?že algoritmy sú neobjektívne a dávajú obrovskú moc nieko?kým ve?kým spolo?nostiam, ktoré ovládajú internet, potreba „suverénnych algoritmov“ je nevyhnutná.
V odpovedi na otázku o eurázijskej bezpe?nosti a USA ako dominantnej námornej ve?moci verzus multipolárna Eurázia zdôraznil „konsenzus a túžbu v Eurázii po antihegemonickom hnutí“, a nie po Eurázii konštituovanej „ako blok“. To je prí?ažlivos? „multivektorovej zahrani?nej politiky“ Eurázie, ktorá znamená „viac politickej nezávislosti“. K?ú?ovým príkladom „harmonizácie záujmov“, zdôraznil Putin, je rusko-?ínske partnerstvo, a to bolo tiež to, ?o „robilo BRICS úspešným“.
Putin vymenúva šes? k?ú?ových princípov pre trvalo udržate?ný rozvoj sveta
Ruský prezident Vladimir Putin vo svojom prejave na Valdajskom fóre 7. novembra zopakoval šes? princípov medzinárodných vz?ahov, ktoré prvýkrát formuloval v októbri 2023.
Porovnajte to s „neschopnos?ou v Európe zavies? systém „nedelite?nosti bezpe?nosti“ a „prekona? politiku bloku“; Európa sa namiesto toho rozhodla pre rozšírenie NATO: „Po skon?ení studenej vojny sa naskytla príležitos? prekona? politiku bloku. Ale USA sa obávali straty Európy. USA vytvorili takmer koloniálnu závislos?. Úprimne, ne?akal som to.“
Putin predstavil fascinujúcu mali?kos? z osobného zážitku odkazujúcu na rozhovor – v nem?ine – s bývalým nemeckým kancelárom Helmutom Kohlom v roku 1993, ke? Kohl na rovinu povedal, že „budúcnos? Európy“ je spojená s Ruskom.
To však nakoniec viedlo k „najdôležitejšiemu problému na našom euroázijskom kontinente, hlavnému problému medzi Ruskom a európskymi krajinami: deficitu dôvery (…) Ke? nám povedali, že „podpísali sme dohody z Minska o Ukrajine, len aby sme dali Ukrajine príležitos? vyzbroji? a nemali sme v úmysle vyrieši? tento konflikt mierovou cestou,“ o akej dôvere môžeme hovori?? (…) Priamo ste verejne vyhlásili, že ste nás podviedli! Klamali nám a klamali nás! ?o je to za dôveru? Ale musíme sa vráti? k systému vzájomnej dôvery.“
Putin potom dodal, že Európa by mala zváži? možnos? sta? sa neoddelite?nou sú?as?ou ?ínskeho konceptu priamo z ?ínskej filozofie („neusilujú sa o nadvládu“). Šikovne zdôraznil, že ?ínsky projekt uber-geoekonomického obchodu/konektivity by sa mal interpretova? ako Jeden pás, jeden Bežné Cesta.
A to sa vz?ahuje na Strednú Áziu, kde sú všetky tie národy „ve?mi mladé vo svojej štátnosti“ so záujmom o „stabilný rozvoj“. Pre Rusko-?ínu neexistuje „žiadna konkurencia“ v Heartland: „my máme len spoluprácu“.
Putin opä? vymenoval to, ?o považuje za 6 k?ú?ových princípov globálneho trvalo udržate?ného rozvoja: otvorenos? interakcie (neznamená žiadne „umelé bariéry“); rozmanitos? („model jednej krajiny alebo relatívne malej ?asti ?udstva by nemal by? vnucovaný ako nie?o univerzálne“); maximálna reprezentatívnos?; bezpe?nos? pre všetkých bez výnimky; spravodlivos? pre všetkých (vymazanie „priepasti medzi „zlatou miliardou“ a zvyškom ?udstva); a rovnos?.
„Vytvárajte civilizácie, nie vojnu“
Na Ukrajine to bol citát o peniazoch: „Ak neexistuje neutralita, potom je ?ažké predstavi? si akýko?vek druh dobrých susedských vz?ahov medzi Ruskom a Ukrajinou. V skratke: Moskva je pripravená na rokovania, ale na základe faktov z bojiska a toho, ?o bolo dohodnuté v Istanbule v apríli 2022.
To možno interpretova? ako priamy odkaz prezidentovi Trumpovi. Komu sú dvere otvorené: „Rusko nepoškodilo svoje vz?ahy s USA a je otvorené ich obnove, ale lopta je na strane Ameri?anov.“
Putin o prezidentoch USA (stretol sa s nieko?kými): „Všetci sú to zaujímaví ?udia. O Trumpovi: „Jeho správanie, ke? došlo k pokusu o jeho život, na m?a zapôsobilo. Je to odvážny ?lovek. Stato?ne sa oslobodil.“ Na otvorených dverách: „?oko?vek urobí, je na ?om, aby sa rozhodol.“ Potom Putin zablahoželal k znovuzvoleniu – na záznam. Dialóg môže by? na tému: „Sme ochotní hovori? s Trumpom.“
??Trumpovo správanie v ?ase pokusu o atentát bolo pôsobivé – Putin
Donald Trump sa ukázal za mimoriadnych okolností ve?mi správne, odvážne, poznamenal ruský líder. pic.twitter.com/BeNCY2wdsl
Putin vyzdvihol rusko-?ínske vz?ahy ako sú?as? ich strategického partnerstva ako „na najvyššej úrovni v modernej histórii“. Ocenil tiež svoj osobný vz?ah so Si ?in-pchingom. To vydláždilo cestu pre skuto?ného zabijaka, pokia? ide o USA, Rusko a ?ínu: „Ak by si USA zvolili trojstrannú spoluprácu namiesto dvojitého obmedzenia – každý by vyhral.“
Vynikajúca otázka brazílskeho ekonóma Paula Nogueiru Batistu Jr – bývalého viceprezidenta NDB, banky BRICS – viedla Putina k objasneniu vlastného postoja k dedolarizácii. Jednozna?ne uviedol, že „mojou úlohou je vidie? formované nápady, ktoré potom navrhujeme našim partnerom“.
Hlavným cie?om je „navrhnú? vytvorenie novej investi?nej platformy s využitím elektronických platieb“. To sa bude v blízkej budúcnosti týka? „najs?ubnejších trhov“ – južnej Ázie, Afriky, ?astí Latinskej Ameriky: „Budú potrebova? investície, technológie.“ A „nástroje nezávislé od inflácie“ – s reguláciou „prostredníctvom centrálnych bánk a NDB. Dohodli sme sa, že sa bude pravidelne stretáva? pracovná skupina na vládnej úrovni. Nikam sa neponáh?ame.”
Tým sa zastaví akýko?vek scenár okamžitej finan?nej bomby BRICS – aj ke? „dve tretiny nášho obchodu sú obsluhované v národných menách“ a ?ísla medzi BRICS sú tiež vysoké.
BRICS Bridge bude testovaný – ?oskoro. ?o sa týka vytvorenia jednotnej meny, je to „pred?asné. Musíme dosiahnu? vä?šiu integráciu ekonomík, zvýši? kvalitu ekonomík na ur?itú – kompatibilnú – úrove?.“
Potom bomba: „Nikdy sme nechceli opusti? dolár!“ To zna?ne vysvet?uje Putinov vlastný názor na dedolarizáciu: „Odvolávajú to vlastnou rukou – silou dolára.“
Všetko spomenuté je len ukážkou šírky a dychu tém, ktorým sa prezident venoval po?as Valdai Q&A. Samotné fórum ponúkalo vzácne pecky v celom spektre. Niektorí ú?astníci – správne – zaznamenali absenciu „vä?šiny vä?šiny“: mládeže a žien. Na Afri?anov zapôsobila „bystrá myse? ruskej byrokracie“.
?ínsky poh?ad poznamenal, že „?í?ania neplávajú proti prúdu; prekro?ia rieku a dostanú sa na druhý breh.“ Panoval takmer konsenzus, že rozvoj by mal by? „založený na odlišných kultúrnych hodnotách civilizácií“ – v skuto?nosti to bol Putinov vlastný názor. Nevyhnutná je aj „potreba súhrnnej autority“ medzi globálnym Juhom.
Grécky poh?ad bol obzvláš? silný, pokia? ide o civiliza?ný prístup k politike: „Civilizácie sa nezhodujú. Štáty áno.“ A tak nové – hravé – motto, ktoré by mohlo vies? nielen BRICS, ale aj celú globálnu vä?šinu: „Vytvárajte civilizácie, nie vojnu“.
