Nie je možné prece?ova? dôležitos? samitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) v roku 2024, ktorý sa tento týžde? uskuto?ní v Astane v Kazachstane. Ur?ite ho možno interpretova? ako predsie? k?ú?ového výro?ného summitu BRICS pod ruským predsedníctvom, ktorý sa bude kona? budúci október v Kazani.
Za?nime závere?ným vyhlásením. Aj ke? ?lenovia ŠOS konštatujú, že „prebiehajú tektonické posuny“ v geopolitike a geoekonómii, ke?že „používanie mocenských metód narastá a normy medzinárodného práva sa systematicky porušujú“, sú plne zapojení do „zvyšovania úlohy ŠOS pri vytváraní nového demokratického, spravodlivého, politického a ekonomického medzinárodného poriadku“.
No, nemôže existova? ostrejší kontrast s jednostranne nariadeným „medzinárodným poriadkom založeným na pravidlách“.
SCO 10 – s novým ?lenom Bieloruskom – sú výslovne za „spravodlivé riešenie palestínskej otázky“. Sú „proti jednostranným sankciám“. Chcú vytvori? investi?ný fond SCO (Irán prostredníctvom úradujúceho prezidenta Mohammada Mokhbera podporuje vytvorenie spolo?nej banky SCO, rovnako ako NDB v BRICS).
Okrem toho ?lenovia, ktorí „sú zmluvnými stranami Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, sú za dodržiavanie jej ustanovení“. A ?o je najdôležitejšie, súhlasia s tým, že „interakcia v rámci SCO sa môže sta? základom pre vybudovanie novej bezpe?nostnej architektúry v Eurázii“.
Posledný bod je vlastne jadrom veci. To je dôkaz, že Putinov návrh minulý mesiac pred k?ú?ovými ruskými diplomatmi bol plne prediskutovaný v Astane – po strategickej dohode Ruska s K?DR, ktorá de facto spája bezpe?nos? v Ázii ako nedelite?nú s bezpe?nos?ou v Európe. To je nie?o, ?o zostáva – a aj na?alej zostane – nepochopite?né pre kolektívny Západ.
Nová celoeurópska bezpe?nostná architektúra je aktualizáciou ruského konceptu Ve?kého Eurázijského partnerstva – zah??a sériu bilaterálnych a multilaterálnych záruk a pod?a Putinových vlastných slov je otvorená pre „všetky euroázijské krajiny, ktoré sa chcú zú?astni?“, vrátane ?lenov NATO.
SCO by sa malo sta? jednou z k?ú?ových hybných síl tohto nového bezpe?nostného usporiadania – v úplnom kontraste s „poriadkom založeným na pravidlách“ – spolu s CSTO, SNŠ a Eurázijskou hospodárskou úniou (EAEU).
Plán, ktorý nás ?aká, samozrejme zah??a sociálno-ekonomickú integráciu a rozvoj medzinárodných dopravných koridorov – od INSTC (Rusko-Irán-India) po ?ínou podporované „Stredná chodba“.
Ale dva k?ú?ové body sú vojenský a finan?ný: „Postupne ukon?i? vojenskú prítomnos? vonkajších mocností“ v Eurázii; a vytvori? alternatívy k „ekonomickým mechanizmom kontrolovaným Západom, rozšíreniu používania národných mien pri zú?tovaní a zriadeniu nezávislých platobných systémov“.
Preklad: starostlivý proces, ktorý Rusko vykonalo, aby zasadil smrte?nú ranu Pax Americana, v podstate zdie?ajú všetci ?lenovia SCO.
Vitajte v SCO+
Prezident Putin položil základné princípy ?alej na ceste, ke? potvrdil „záväzok všetkých ?lenských štátov vytvára? spravodlivý svetový poriadok založený na ústrednej úlohe OSN a záväzok suverénnych štátov k vzájomne výhodnému partnerstvu.“
Dodal, že „dlhodobé ciele pre ?alšie rozširovanie spolupráce v politike, ekonomike, energetike, po?nohospodárstve, špi?kových technológiách a inováciách sú uvedené v projekte stratégie rozvoja SCO do roku 2035.“
To je celkom ?ínsky prístup k dlhodobému strategickému plánovaniu: pä?ro?né plány ?íny sú už zmapované až do roku 2035.
Prezident Si ?in-pching zdvojnásobil, pokia? ide o vedúce rusko-?ínske strategické partnerstvo: obaja by mali „posilni? komplexnú strategickú koordináciu, postavi? sa proti vonkajším zásahom a spolo?ne udržiava? mier a stabilitu“ v Eurázii.
Opä? je to Rusko-?ína ako lídri eurázijskej integrácie a snahy o a viacuzlový sveta (mina kurzívou; uzlová s „n“).
Summit v Astane ukázal, ako SCO skuto?ne zintenzívnilo hru po za?lenení Indie, Pakistanu a Iránu – a teraz Bieloruska – ako nových ?lenov, plus ustanovení k?ú?ových hrá?ov, ako sú Turecko, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Katar a Azerbajdžan, ako partneri pre dialóg, a strategický Afganistan a Mongolsko ako pozorovatelia.
Je to ?aleko od pôvodnej Šanghajskej pä?ky – Rusko, ?ína plus tri stredoázijské „stany“ – ktoré založili organizáciu v roku 2001, v podstate ako protiteroristický/separatistický orgán. SCO sa rozvinula do serióznej geoekonomickej spolupráce, ktorá podrobne diskutuje napríklad o otázkach bezpe?nosti dodávate?ského re?azca.
SCO teraz presahuje rámec ekonomickej a bezpe?nostnej aliancie zameranej na Heartland, ke?že pokrýva 80 % eurázijskej pevniny; predstavuje viac ako 40 % svetovej populácie; môže sa pochváli? 25 % podielom na celosvetovom HDP – a stále rastie; a pod?a ?ínskych vládnych ?ísel v roku 2022 generuje hodnotu globálneho obchodu viac ako 8 biliónov dolárov. Pridajte k tomu ?lenovia SCO, ktorí vlastnia 20 % svetových zásob ropy a 44 % zemného plynu.
Niet preto divu, že k?ú?ovou udalos?ou tohto roku v Paláci nezávislosti v Astane bolo prvé stretnutie SCO+ na tému „Posilnenie mnohostranného dialógu“.
Bol tam skuto?ný kto je kto z partnerov SCO, od prezidenta Azerbajdžanu Ilham Alijevemír katarského šejka Tamim bin Hamad Al Thani a tureckého prezidenta Recep Tayyip Erdogan?lenovi Najvyššej rady emirátov Sheikh Saud bin Saqr Al Qasimipredseda ?udovej rady Turkménska Gurbanguly Berdimuhamedovgenerálny tajomník OSN Antonio Guterresa generálny tajomník SCO Zhang Ming.
Dvojstranné vz?ahy Ruska s mnohými z týchto aktérov SCO+ boli dos? podstatné.
???? Ruský prezident Vladimir Putin sa na okraji summitu SCO v Astane stretol s katarským šejkom Tamim Bin Hamad Al Thani.
Hlavné výroky z diskusie:
?? Vz?ahy medzi Ruskom a Katarom sa rozvíjajú na priate?skej báze
??Prebieha dialóg o možnom… pic.twitter.com/CdKzkPIrEH
— Sputnik (@SputnikInt) 5. júla 2024
Indický premiér Modi nešiel do Astany a poslal FM Jaishankara, ktorý udržiava skvelé vz?ahy s ministrom zahrani?ia Lavrovom. Modi bol minulý mesiac opätovne zvolený do svojho tretieho funk?ného obdobia a po krk pracuje na domácom fronte, pri?om jeho BJP má teraz v parlamente ove?a užšiu vä?šinu. Budúci pondelok bude v Moskve a stretne sa s Putinom.
Povestné hackery Rozde? a vládni zabavili Modiho no-show v Astane ako dôkaz vážnej indicko-?ínskej roztržky. Nezmysel. Jaishankar po bilaterálnom stretnutí s Wang Yi uviedol – ve?mi ?ínskym metaforickým spôsobom – že „tri vzájomné vz?ahy – vzájomný rešpekt, vzájomná citlivos? a vzájomný záujem – budú vies? naše bilaterálne väzby.“
To platí pre ich stále nevyriešenú patovú situáciu na hraniciach; k chúlostivej rovnováhe, ktorú musí Nové Dillí nájs?, aby upokojilo Ameri?anov v ich indo-pacifickej posadnutosti (nikto v Ázii nepoužíva výraz „indo-pacifický“; je to ázijsko-pacifický región); a tiež súvisí s indickými ašpiráciami, pokia? ide o to by? lídrom globálneho Juhu v porovnaní s ?ínou.
?ína sa považuje za sú?as? globálneho Juhu. Wang Yiwei z Renmin University, autor pravdepodobne najlepšej knihy o iniciatíve Belt and Road (BRI), tvrdí, že Peking víta „zmysel pre identitu“, ktorý poskytuje skuto?nos?, že reprezentuje globálny Juh a musel vzdorova? hegemónii Washingtonu. a „deglobaliza?ná“ rétorika.
Nová multiuzlová matica
Astana opä? odhalila, ako hlavní hybné sily SCO rýchlo napredujú vo všetkom od energetickej spolupráce až po cezhrani?né dopravné koridory. Putin a Si ?in-pching diskutovali o pokroku vo výstavbe mohutného plynovodu Power of Siberia 2, ako aj o potrebe Strednej Ázie ma? ?ínu ako poskytovate?a financií a technológií na rozvoj ich ekonomík.
?ína je v sú?asnosti najvä?ším obchodným partnerom Kazachstanu (obojsmerný obchod za 41 miliárd USD a stále viac). Rozhodujúce je, že ke? sa Xi stretol s kazašským prezidentom Kassym-Jomartom Tokajevom, podporil snahu Astany vstúpi? do BRICS+.
Tokajev žiaril: „Preh?benie priate?skej a strategickej spolupráce s ?ínou je pre Kazachstan neochvejnou strategickou prioritou.“ A to znamená viac projektov v rámci BRI.
Kazachstan – ktorý má so Sin-?iangom spolo?nú hranicu dlhú viac ako 1700 km – je absolútne centrálny na všetkých týchto frontoch: BRI, SCO, EAEU, ?oskoro BRICS a v neposlednom rade Transkaspická medzinárodná dopravná cesta.
To je slávny stredný koridor spájajúci ?ínu s Európou cez Kazachstan, Kaspické more, Gruzínsko, Turkiye a ?ierne more.
Áno, tento koridor vynecháva Rusko: k?ú?ovým dôvodom je, že ?ínski a európski obchodníci sú vydesení z amerických sekundárnych sankcií. Peking pragmaticky podporuje vybudovanie tohto koridoru ako projektu BRI od roku 2022. Xi a Tokajev v skuto?nosti otvorili to, ?o sa dá nazva? aj ?ínsko-európsky transkaspický expres prostredníctvom video spojenia; videli prvé ?ínske nákladné autá prichádza? po ceste do kazašského prístavu v Kaspickom mori.
Si a Putin, samozrejme, diskutovali o chodbe. Rusko chápe ?ínske obmedzenia. A koniec koncov, obchod medzi Ruskom a ?ínou používa svoje vlastné koridory odolné vo?i sankciám.
Hackeri Rozde? a panuj – nevšímajúc si to, ?o je samozrejmé, nehovoriac o jemnejších bodoch integrácie Eurázie – sa uchýlia k rovnakému starému zaprášenému príbehu: Globálny juh je rozbitý, ?ína a Rusko si navzájom nevidia úlohu SCO, BRI a EAEU. Zase nezmysel.
Všetky fronty postupujú paralelne. Rozvojovú banku SCO pôvodne navrhla ?ína. Ruské ministerstvo financií – ?o je mamutia organizácia s 10 námestníkmi – nebolo také nadšené z dôvodu, že ?ínsky kapitál zaplaví Strednú Áziu. Teraz sa to zmenilo, pretože Irán – ktorý má strategické partnerstvá s Ruskom aj ?ínou – je celkom nadšený.
Strategicky dôležitá železnica ?ína-Kirgizsko-Uzbekistan – projekt BRI – sa vyvíjala pomaly, ale teraz bude na základe vzájomného rozhodnutia Putina a Si ?in-pchinga narýchlo. Moskva vie, že Peking – zo strachu pred sank?nými cunami – nemôže použi? Transsibírsku oblas? ako hlavnú pozemnú obchodnú cestu do Európy.
Riešením je teda nová Kirgizsko-Uzbekistanská železnica, ktorá skráti cestu do Európy o 900 km. Putin osobne povedal kirgizskému prezidentovi Sadyrovi Japarovovi, že neexistuje žiadna ruská opozícia; naopak, Moskva plne podporuje vzájomne prepojené projekty spustené BRICS a/alebo financované EAEU.
Je fascinujúce sledova? rusko-?ínsku dynamiku v hre v srdci multilaterálnych organizácií, ako je SCO. Moskva sa považuje za vodcu nadchádzajúceho multipolárneho poriadku, aj ke? sa technicky nepovažuje za ?lena globálneho juhu (Lavrov trvá na „Globálna vä?šina“).
?o sa týka ruského „pivota na východ“, ten vlastne za?al v roku 2010, ešte pred Majdanom v Kyjeve, ke? Moskva za?ala vážne upev?ova? vz?ahy s globálnym Juhom.
Niet divu, že Moskva teraz jasne vidí, ako sa nové vyvíja viacuzlový realita – SCO a SCO+, BRICS 10 a BRICS+, EAEU, ASEAN, INSTC, nové platformy na vyrovnanie obchodu, nová eurázijská bezpe?nostná architektúra – ako bijúce srdce v komplexnej dlhodobej stratégii precízneho rozbitia nadvlády Pax Americana.
