HONG KONG – Sotva môže by? lepšie miesto na sledovanie štvord?ového, dvakrát za desa?ro?ie trvajúceho pléna Komunistickej strany ?íny, ako dynamický Hongkong „jedna krajina, dva systémy“.
Hong Kong je priamo v srdci východnej Ázie – na polceste medzi severovýchodnou Áziou (Japonsko, Kórey) a juhovýchodnou Áziou. Na západe je nielen ?ína, ale aj pevnina Eurázie, ktorá ju spája s Indiou, Perziou, Turkiye a Európou. Na východ sa plaví vpred Tichý oceán a západné pobrežie USA.
Navyše, Hongkong je kone?ný multipolárny, viacuzlový (ba?a s kurzívou): zúrivá globálna metropola vybudovaná obchodnými cestami siahajúcimi stáro?ia do minulosti, ktorá pri?ahuje ?udí z každej zemepisnej šírky, ktorí majú záujem o prepojenie obchodu, nápadov, technológií, lodnej dopravy, komodít, trhov.
Teraz, pretvorený pre integráciu Eurázie v 21. storo?í, má Hongkong všetko potrebné na to, aby profitoval ako k?ú?ový uzol oblasti Greater Bay Area, južného uzla, ktorý pohá?a ?ínu k statusu ekonomickej superve?moci.
Plénum v Pekingu bolo celkom vážnou/triezvou záležitos?ou – snažilo sa nájs? rovnováhu medzi udržate?ným hospodárskym rastom a národnou bezpe?nos?ou až do roku 2029, ke? ??R oslavuje svoje 80. výro?ie.
Povestné kompradorské elity, 5. st?p?ekári a úprimní sinofóbi na Západe sa zbláznili zo sú?asného spomalenia ?ínskej ekonomiky – doplneného o prepady na finan?nom a majetkovom fronte – prebiehajúce paralelne so všetkými hybridnými vojnovými prvkami ?ínskeho zadržiavania, ktoré vychádzajú z Washingtonu.
Fakt: HDP ?íny vzrástol v prvom polroku zhruba o 5 %; a závere?né komuniké pléna zverejnené na konci štvord?ového stretnutia zdôraznilo, že toto by malo zosta? „neochvejným“ cie?om pre druhý polrok.
Oficiálna rétorika bola samozrejme ?ažká na stimuláciu domácej spotreby a „novú hybnú silu“ na stimuláciu exportu a importu.
Táto k?ú?ová pasáž v závere?nom komuniké to všetko rozbije, pokia? ide o novú iteráciu „socializmus s ?ínskymi vlastnos?ami“:
“Musíme cielene klás? vä?ší dôraz na reformy a ?alej komplexne prehlbova? reformy s cie?om napredova? v ?ínskej modernizácii, aby sme sa mohli lepšie vysporiada? so zložitým vývojom doma aj v zahrani?í, prispôsobi? sa novému kolu vedeckej a technologickej revolúcie a priemyselnej transformácie, a splni? nové o?akávania našich ?udí.
Zdôraznilo sa, že na ?alšie komplexné preh?benie reforiem musíme zosta? oddaní marxizmu-leninizmu, myšlienke Mao Ce-tunga, teórii Teng Siao-pchinga, teórii troch reprezentácií a vedeckému výh?adu rozvoja a plne implementova? myšlienky Xi Jinpinga o socializme s ?í?anmi. Charakteristika pre novú éru.
Musíme dôkladne preštudova? a implementova? nové myšlienky, názory a závery generálneho tajomníka Si ?in-pchinga o komplexne preh?benej reforme a plne a verne uplat?ova? novú filozofiu rozvoja na všetkých frontoch..“
A aby to bolo jednoduchšie, Xi to vlastne všetko vysvetlil dos? podrobne.
Tie otravné „trhy“
Nikde na svete nenájdete vládu zameranú na navrhovanie pä?ro?ných plánov hospodárskeho rozvoja (v sú?asnosti sa zdá, že v Rusku sú prvé pokusy) – zah??ajúce rozvoj vidieckej pôdy, da?ovú reformu, ochranu životného prostredia, národnú bezpe?nos?, boj proti korupcii a kultúrny rozvoj.
Ke? sa v závere?nom komuniké objaví pojem „reforma“ najmenej 53-krát, znamená to – na rozdiel od západného prozelytizmu –, že KS? je úplne rozhodnutá zlepšova? správu vecí verejných a zvyšova? efektivitu. A všetky tieto ciele musia by? splnené – inak sa budú kotú?a? hlavy.
Veda a technika budú ma? opä? ?estné miesto v rozvoji ?íny, ?o je akýmsi pokra?ovaním stratégie Made in China 2025. Predvídate?ne sa bude klás? dôraz na lepšiu integráciu digitálneho hospodárstva do reálnej ekonomiky; modernizácia infraštruktúry; a posilnenie „odolnosti“ v priemyselnom dodávate?skom re?azci.
Je fascinujúce sledova?, ako komuniké zdôraz?uje nevyhnutnos? „napravi? zlyhania trhu“ – ?o je eufemizmus pre vládnutie turbo-neoliberalizmu. Zdôraz?uje sa „neochvejná podpora a usmer?ovanie“ rozvoja „neštátneho sektora“, pri?om Peking zabezpe?uje „všetky formy vlastníctva“ v hospodárstve sú?ažiace spravodlivo a zákonne „na rovnakej úrovni“.
Plénum by sa dalo ?ahko interpretova? ako vypo?ítané cvi?enie taoistickej trpezlivosti. Pod?a Xie Maosongz ?ínskeho inštitútu pre stratégiu inovácie a rozvoja pri ?ínskej akadémii vied, “Xi mnohokrát povedal, že ?ahká ?as? reformy sa skon?ila a teraz sme v neprebádaných vodách. Strana si musí dáva? pozor na svoje kroky, najmä ke? sa zvyšujú vonkajšie riziká. Dotýkame sa aj vlastných záujmov mnohých skupín.“
Hlavnou posadnutos?ou turbokapitalistického Hongkongu sú samozrejme „trhy“. Rozhovory s britskými obchodníkmi, ktorí h?adajú svojich klientov v Ázii, odha?ujú, že nemajú až taký záujem o investovanie v ?íne – to však pekingských plánova?ov neprekáža. Pre politbyro je dôležité, ako splni? ekonomické, sociálne, environmentálne a geopolitické ciele, ktoré si Xi stanovil na nasledujúcich pä? rokov. Je na trhoch, aby sa tomu prispôsobili.
Samozrejme, pekingskí plánova?i už zoh?ad?ujú Trumpa v celkovej rovnici. Západná mantra, že ?ínska ekonomika sa snaží stabilizova?, môže by? diskutabilná. ?ínska ekonomika však môže by? v sú?asnosti v neistejšej situácii, ako ke? Trump v polovici roku 2018 rozpútal obchodnú vojnu. Zdá sa, že jüan je pod vä?ším tlakom kvôli rozdielu medzi nákladmi na pôži?ky v USA a ?íne.
Pod?a odhadu JPMorgan každé 1% zvýšenie ciel po?as obdobia 2018-2019 obchodnej vojny spustenej USA súviselo s 0,7% nárastom amerického dolára oproti jüanu.
Trump plánuje zavies? 60-percentné clo prakticky na všetky ?ínske produkty. To by viedlo k výmennému kurzu približne 9 juanov za dolár, o 25 % slabším ako teraz.
Teraz si pre?ítajte celú vec a pustite sa do práce
Je pou?né skontrolova?, ?o hongkonský výkonný riadite?, John Lee, povedal o pléne. Vyzval „všetky sektory komunity“, aby si pre?ítali komuniké. A hongkonská podnikate?ská elita to skuto?ne dostala: interpretovali to tak, že Peking opä? vsadil na k?ú?ovú úlohu Hongkongu pri rozvoji oblasti Greater Bay Area.
Nebolo by to inak. Hongkong, zdôraznil Lee, je „superkonektor“ a „super pridaná hodnota“, ktorý spája pevninskú ?ínu s globálnym severom a globálnym juhom a stále pri?ahuje do ?íny všetky druhy zahrani?ných investícií.
Teraz to porovnajte s prevládajúcim názorom na Hongkong v amerických obchodných kruhoch. Americká obchodná komora v Hongkongu je zdesená a zdôraz?uje, že americkí podnikatelia v skuto?nosti nerozumejú smernici o ochrane národnej bezpe?nosti schválenej vlani v marci, ktorá dop??ala zákon o národnej bezpe?nosti zavedený Pekingom v roku 2020.
Pre Peking sú to ve?mi vážne záležitosti národnej bezpe?nosti – ktoré siahajú od tvrdých zásahov proti praniu špinavých pe?azí až po zabránenie povestným 5. st?p?ekom spusti? farebnú revolúciu, ako bola tá, ktorá v roku 2019 takmer zni?ila Hongkong. Niet divu, že to?ko amerických investorov nemôže dosta? to. Pekingu to bolo jedno.
Teraz sa pozrime, ?o o tom hovorí najvyšší ?ínsky manažér podielových fondov.
Zhang Kun, manažér Blue Chip Mixed Fund, prevádzkuje štyri fondy s kombinovanými aktívami vo výške 8,9 miliardy USD. Radšej sa zameriava na cie? Pekingu zvýši? HDP na obyvate?a tak, aby sa do roku 2035 vyrovnal Západu.
Ak sa to stane, ?i už s obchodnou vojnou v USA alebo bez nej – a ?í?ania sa nezastavia pred ni?ím, aby to dosiahli – potom by HDP na obyvate?a mohol by? okolo 30 000 dolárov (v minulom roku to bolo pod?a ?ínskych think-tankov 12 300 dolárov).
Takže zahrani?né investície budú v ?íne na?alej vítané, ?i už cez Hongkong alebo nie. Ale to, ?o na každom fronte prevažuje nad všetkým, je národná bezpe?nos?. Nazvite to praktickým cvi?ením suverenity.
Zdroj sputnik, preložené cez google
