HONG KONG – Sotva môže byť lepšie miesto na sledovanie štvordňového, dvakrát za desaťročie trvajúceho pléna Komunistickej strany Číny, ako dynamický Hongkong „jedna krajina, dva systémy“.
Hong Kong je priamo v srdci východnej Ázie – na polceste medzi severovýchodnou Áziou (Japonsko, Kórey) a juhovýchodnou Áziou. Na západe je nielen Čína, ale aj pevnina Eurázie, ktorá ju spája s Indiou, Perziou, Turkiye a Európou. Na východ sa plaví vpred Tichý oceán a západné pobrežie USA.
Navyše, Hongkong je konečný multipolárny, viacuzlový (baňa s kurzívou): zúrivá globálna metropola vybudovaná obchodnými cestami siahajúcimi stáročia do minulosti, ktorá priťahuje ľudí z každej zemepisnej šírky, ktorí majú záujem o prepojenie obchodu, nápadov, technológií, lodnej dopravy, komodít, trhov.
Teraz, pretvorený pre integráciu Eurázie v 21. storočí, má Hongkong všetko potrebné na to, aby profitoval ako kľúčový uzol oblasti Greater Bay Area, južného uzla, ktorý poháňa Čínu k statusu ekonomickej superveľmoci.
Plénum v Pekingu bolo celkom vážnou/triezvou záležitosťou – snažilo sa nájsť rovnováhu medzi udržateľným hospodárskym rastom a národnou bezpečnosťou až do roku 2029, keď ČĽR oslavuje svoje 80. výročie.
Povestné kompradorské elity, 5. stĺpčekári a úprimní sinofóbi na Západe sa zbláznili zo súčasného spomalenia čínskej ekonomiky – doplneného o prepady na finančnom a majetkovom fronte – prebiehajúce paralelne so všetkými hybridnými vojnovými prvkami čínskeho zadržiavania, ktoré vychádzajú z Washingtonu.
Fakt: HDP Číny vzrástol v prvom polroku zhruba o 5 %; a záverečné komuniké pléna zverejnené na konci štvordňového stretnutia zdôraznilo, že toto by malo zostať „neochvejným“ cieľom pre druhý polrok.
Oficiálna rétorika bola samozrejme ťažká na stimuláciu domácej spotreby a „novú hybnú silu“ na stimuláciu exportu a importu.
Táto kľúčová pasáž v záverečnom komuniké to všetko rozbije, pokiaľ ide o novú iteráciu „socializmus s čínskymi vlastnosťami“:
“Musíme cielene klásť väčší dôraz na reformy a ďalej komplexne prehlbovať reformy s cieľom napredovať v čínskej modernizácii, aby sme sa mohli lepšie vysporiadať so zložitým vývojom doma aj v zahraničí, prispôsobiť sa novému kolu vedeckej a technologickej revolúcie a priemyselnej transformácie, a splniť nové očakávania našich ľudí.
Zdôraznilo sa, že na ďalšie komplexné prehĺbenie reforiem musíme zostať oddaní marxizmu-leninizmu, myšlienke Mao Ce-tunga, teórii Teng Siao-pchinga, teórii troch reprezentácií a vedeckému výhľadu rozvoja a plne implementovať myšlienky Xi Jinpinga o socializme s Číňanmi. Charakteristika pre novú éru.
Musíme dôkladne preštudovať a implementovať nové myšlienky, názory a závery generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga o komplexne prehĺbenej reforme a plne a verne uplatňovať novú filozofiu rozvoja na všetkých frontoch..“
A aby to bolo jednoduchšie, Xi to vlastne všetko vysvetlil dosť podrobne.
Tie otravné „trhy“
Nikde na svete nenájdete vládu zameranú na navrhovanie päťročných plánov hospodárskeho rozvoja (v súčasnosti sa zdá, že v Rusku sú prvé pokusy) – zahŕňajúce rozvoj vidieckej pôdy, daňovú reformu, ochranu životného prostredia, národnú bezpečnosť, boj proti korupcii a kultúrny rozvoj.
Keď sa v záverečnom komuniké objaví pojem „reforma“ najmenej 53-krát, znamená to – na rozdiel od západného prozelytizmu –, že KSČ je úplne rozhodnutá zlepšovať správu vecí verejných a zvyšovať efektivitu. A všetky tieto ciele musia byť splnené – inak sa budú kotúľať hlavy.
Veda a technika budú mať opäť čestné miesto v rozvoji Číny, čo je akýmsi pokračovaním stratégie Made in China 2025. Predvídateľne sa bude klásť dôraz na lepšiu integráciu digitálneho hospodárstva do reálnej ekonomiky; modernizácia infraštruktúry; a posilnenie „odolnosti“ v priemyselnom dodávateľskom reťazci.
Je fascinujúce sledovať, ako komuniké zdôrazňuje nevyhnutnosť „napraviť zlyhania trhu“ – čo je eufemizmus pre vládnutie turbo-neoliberalizmu. Zdôrazňuje sa „neochvejná podpora a usmerňovanie“ rozvoja „neštátneho sektora“, pričom Peking zabezpečuje „všetky formy vlastníctva“ v hospodárstve súťažiace spravodlivo a zákonne „na rovnakej úrovni“.
Plénum by sa dalo ľahko interpretovať ako vypočítané cvičenie taoistickej trpezlivosti. Podľa Xie Maosongz Čínskeho inštitútu pre stratégiu inovácie a rozvoja pri Čínskej akadémii vied, “Xi mnohokrát povedal, že ľahká časť reformy sa skončila a teraz sme v neprebádaných vodách. Strana si musí dávať pozor na svoje kroky, najmä keď sa zvyšujú vonkajšie riziká. Dotýkame sa aj vlastných záujmov mnohých skupín.“
Hlavnou posadnutosťou turbokapitalistického Hongkongu sú samozrejme „trhy“. Rozhovory s britskými obchodníkmi, ktorí hľadajú svojich klientov v Ázii, odhaľujú, že nemajú až taký záujem o investovanie v Číne – to však pekingských plánovačov neprekáža. Pre politbyro je dôležité, ako splniť ekonomické, sociálne, environmentálne a geopolitické ciele, ktoré si Xi stanovil na nasledujúcich päť rokov. Je na trhoch, aby sa tomu prispôsobili.
Samozrejme, pekingskí plánovači už zohľadňujú Trumpa v celkovej rovnici. Západná mantra, že čínska ekonomika sa snaží stabilizovať, môže byť diskutabilná. Čínska ekonomika však môže byť v súčasnosti v neistejšej situácii, ako keď Trump v polovici roku 2018 rozpútal obchodnú vojnu. Zdá sa, že jüan je pod väčším tlakom kvôli rozdielu medzi nákladmi na pôžičky v USA a Číne.
Podľa odhadu JPMorgan každé 1% zvýšenie ciel počas obdobia 2018-2019 obchodnej vojny spustenej USA súviselo s 0,7% nárastom amerického dolára oproti jüanu.
Trump plánuje zaviesť 60-percentné clo prakticky na všetky čínske produkty. To by viedlo k výmennému kurzu približne 9 juanov za dolár, o 25 % slabším ako teraz.
Teraz si prečítajte celú vec a pustite sa do práce
Je poučné skontrolovať, čo hongkonský výkonný riaditeľ, John Lee, povedal o pléne. Vyzval „všetky sektory komunity“, aby si prečítali komuniké. A hongkonská podnikateľská elita to skutočne dostala: interpretovali to tak, že Peking opäť vsadil na kľúčovú úlohu Hongkongu pri rozvoji oblasti Greater Bay Area.
Nebolo by to inak. Hongkong, zdôraznil Lee, je „superkonektor“ a „super pridaná hodnota“, ktorý spája pevninskú Čínu s globálnym severom a globálnym juhom a stále priťahuje do Číny všetky druhy zahraničných investícií.
Teraz to porovnajte s prevládajúcim názorom na Hongkong v amerických obchodných kruhoch. Americká obchodná komora v Hongkongu je zdesená a zdôrazňuje, že americkí podnikatelia v skutočnosti nerozumejú smernici o ochrane národnej bezpečnosti schválenej vlani v marci, ktorá dopĺňala zákon o národnej bezpečnosti zavedený Pekingom v roku 2020.
Pre Peking sú to veľmi vážne záležitosti národnej bezpečnosti – ktoré siahajú od tvrdých zásahov proti praniu špinavých peňazí až po zabránenie povestným 5. stĺpčekom spustiť farebnú revolúciu, ako bola tá, ktorá v roku 2019 takmer zničila Hongkong. Niet divu, že toľko amerických investorov nemôže dostať to. Pekingu to bolo jedno.
Teraz sa pozrime, čo o tom hovorí najvyšší čínsky manažér podielových fondov.
Zhang Kun, manažér Blue Chip Mixed Fund, prevádzkuje štyri fondy s kombinovanými aktívami vo výške 8,9 miliardy USD. Radšej sa zameriava na cieľ Pekingu zvýšiť HDP na obyvateľa tak, aby sa do roku 2035 vyrovnal Západu.
Ak sa to stane, či už s obchodnou vojnou v USA alebo bez nej – a Číňania sa nezastavia pred ničím, aby to dosiahli – potom by HDP na obyvateľa mohol byť okolo 30 000 dolárov (v minulom roku to bolo podľa čínskych think-tankov 12 300 dolárov).
Takže zahraničné investície budú v Číne naďalej vítané, či už cez Hongkong alebo nie. Ale to, čo na každom fronte prevažuje nad všetkým, je národná bezpečnosť. Nazvite to praktickým cvičením suverenity.
Zdroj sputnik, preložené cez google
