ASEAN je pomerne jemná geopolitická entita: láskavá, zdvorilá a konsenzuálna, no zárove? vždy uprednost?ujúca svoju „centralitu“. Kolektív 11 juhovýchodných Ázijcov (nový ?len je Východný Timor) sú ve?mi seriózni globálni hrá?i – s HDP 3,8 bilióna dolárov a neustále stúpa.
Na osobnej úrovni, ke? som sa v roku 1994 rozhodol pres?ahova? zo Západu do Ázie, vybral som si juhovýchodnú Áziu: vtedy bolo nevyhnutné nasledova? ázijské „tigry“ – alebo k?de? husí – s ve?kou husou v ?íne, ktorá lietala hne? za nimi.
Kishore Mahbubani, bývalý singapurský ve?vyslanec pri OSN a dekan Školy verejnej politiky Lee Kuan Yewa na Národnej univerzite v Singapure, bol v priebehu rokov hlavným analytikom ASEAN-u, a to aj v jeho knihe Zázrak ASEAN, ktorú si musíte pre?íta?. Nikdy sa nestal zázrak: bola to otázka tvrdej práce a kombinovanej geopolitickej/geoekonomickej zdatnosti.
Ako predseda ASEAN v roku 2025 mal malajzijský premiér Anwar Ibrahim – jeden z najschopnejších diplomatov na planéte – ve?mi ?ažkú ??prácu; uskuto?ni? hladký, dobre vyvážený a produktívny samit v Kuala Lumpur, ktorý bude predstavova? túto notoricky známu jednotu ASEAN-u a zárove? výrazne napredova? v obchode a spolupráci v rámci ASEAN-u a s externými partnermi.
Podarilo sa mu to – bleskovú vojnu s Trumpovými colnými sadzbami úspešne zvládla.
Predvídate?ne západné mainstreamové médiá mali len jedno provin?né, obsedantné zameranie: Trump v Ázii. Mediálny cirkus nemôže by? predvídate?nejší – ale Anwar to nechal plynú?. Trump predsedal neistej dohode medzi Thajskom a Kambodžou, oficiálne známej ako mierové dohody z Kuala Lumpur; ktorý si vyžaduje demilitarizáciu extrémne napätej thajsko-kambodžskej hranice, ktorá sa rozširuje po prímerí dosiahnutom v júli – a sprostredkované Malajziou, nie USA.
Desa?ro?ia trvajúci problém hraníc medzi týmito dvoma susedmi ASEAN-u je prakticky neriešite?ný: zameriava sa na rôzne interpretácie máp z koloniálnej éry a na to, ako a kde všetko urovna?. Thajsko neuznáva jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora (ICJ). To je preferencia Kambodže. Thajsko chce bilaterálnu dohodu prostredníctvom Spolo?nej komisie pre hranice.
Prefíkané cesty k „rozmanitosti“ z ?íny
Trump prišiel a odišiel, ale jadrom veci zostáva to, ?o sa varí medzi ASEAN-om a ?ínou – obchodným partnerom skupiny ?íslo jedna: bilaterálny obchod vlani dosiahol 771 miliárd dolárov.
?ína aj ASEAN sú k?ú?ovými hrá?mi v regionálnom komplexnom hospodárskom partnerstve (RCEP) – poprednom obchodnom bloku na planéte, ktorý pokrýva 30 % svetového HDP. Anwar hostil samit RCEP de? predtým, ako podpísali aktualizáciu svojej rozsiahlej dohody o vo?nom obchode s dôrazom na digitálnu a zelenú ekonomiku.
Niet divu, že pre Peking je ASEAN vecou najvyššej dôležitosti. Trumpova colná blitzkrieg bola v podstate namierená proti obom.
Zostrih na 28. summit ASEAN + 3, ktorý je sú?as?ou rokovania v Kuala Lumpur. ?ínsky premiér Li Qiang bol neústupný v potrebe posilni? zosúladenie svojich rozvojových stratégií, ke?že spolupráca medzi ASEAN, ?ínou, Japonskom a Južnou Kóreou sa na?alej prehlbuje – v priemyselných a dodávate?ských re?azcoch. Peking opä? zdôraznil potrebu „chráni? multilaterálny obchodný systém“.
Rusko bolo tiež k?ú?ovou prítomnos?ou v Kuala Lumpur ako sú?as? východoázijského summitu. Podpredseda vlády Alexej Over?uk zdôraznil rastúce partnerstvo Moskvy s ASEAN v oblasti jadrových technológií, logistiky a samozrejme obchodu. Nie je náhodou, že na každom fóre v Rusku prezident Putin zdôraz?uje, že najrýchlejšie rastúce regióny na svete sú v sú?asnosti Afrika a juhovýchodná Ázia. Z toho vyplýva ústredná úloha ASEAN-u v ruskom „pivote do Ázie“.
V koridoroch Kuala Lumpur, v bilaterálnych a multilaterálnych diskusiách, samozrejme, hlavnou témou musel by? Trumpovo colné záchvaty hnevu a jeho hlboko znepokojujúce ú?inky na dodávate?ské re?azce. Ako však poznamenal thajský podnikate?, bolo tiež jasné, že malé a stredné spolo?nosti v ASEAN-e sa za?ínajú preskupova?.
Odevný sektor v celom ASEAN-e bol prísne potrestaný. Trump colná blesková vojna uvalila 19 % na takmer celý malajzijský export do USA. To je jedna z najnižších sadzieb v ASEAN-e – zhruba rovnaká ako v Thajsku, Indonézii a Kambodži. S Laosom a Mjanmarskom to však bolo ove?a horšie: 40 %. Pridajte k tomu americkú posadnutos? prekládkou – ako pri presmerovaní produktov vyrobených v ?íne cez ASEAN, ktoré budú tiež nemilosrdne spoplatnené.
Jedným z riešení pre množstvo výrobcov je teda „diverzifikácia“ z ?íny. To je zložitý návrh – ve?mi dobre vysvetlený v tejto analýze, pokia? ide o prosperujúci Vietnam, ktorý v budúcom roku o?akáva rast o neuverite?ných 10 %.
V podstate sa ve?a ?ínskych a zahrani?ných spolo?ností výrazne pres?ahovalo do Vietnamu ešte pred colným tsunami. Dá sa to predvída?: Vietnam má mladú, mimoriadne motivovanú, ve?mi dobre vzdelanú, tvrdo pracujúcu pracovnú silu a má blízko k ?íne, pokia? ide o konektivitu, kultúru, zvyky a tiež inštitucionálne.
?ísla rozprávajú fascinujúci príbeh. ?ína vyváža do Vietnamu viac ako 150 miliárd dolárov ro?ne a dováža 97 miliárd dolárov. To znamená, že kapacita ?íny absorbova? tovar Made in Vietnam je v sú?asnosti na viac ako 82 % amerického trhu a dovoz z Vietnamu neustále rastie. Vietnam neurobí ni?, aby si ?ínu odcudzil.
Navyše, ?ína už má s Vietnamom obchodný prebytok takmer 60 miliárd dolárov – a to ešte stále, pri?om jej náklady na pracovnú silu zostávajú nižšie ako v USA, EÚ a Japonsku. ?ínsky vývoz do Vietnamu predstavuje predovšetkým vysokokvalitný lacný tovar, z ktorého mnohé sa pred vývozom do USA a EÚ spracúvajú vo Vietname.
?ínsky dodávate?ský re?azec je teda absolútne k?ú?ovým faktorom, pokia? ide o obchodný prebytok Vietnamu s USA aj EÚ. Záver: pre Hanoj ??je ?ínsky trh ove?a dôležitejší ako trh USA.
Všetci na palube vysokorýchlostného vlaku Yuanization
A to nás privádza k základnej téme, o ktorej sa diskrétne, ale s nadšením diskutuje v Kuala Lumpur – a mimo nej: obnovená snaha o yuanizáciu planéty Zem.
Každý – ASEAN +3, RCEP – si je plne vedomý toho, že ?ínska ?udová banka oznámila úplné pripojenie svojho systému digitálneho cezhrani?ného zú?tovania jüanov s krajinami ASEAN 11 plus 6 v západnej Ázii, pri?om diskrétne obchádzala americký dolár.
Hovorte o strategickej trpezlivosti. V skuto?nosti CIPS, ?ínsky cezhrani?ný medzibankový platobný systém, môže ?oskoro ponúknu? zú?tovanie platieb vä?šine globálneho juhu.
CIPS už celkovo spracoval 52 biliónov jenov (približne 7 biliónov dolárov), ?ím predbehol nemotorný SWIFT v nieko?kých ultrastrategických koridoroch prepojenia. Napríklad 95 % obchodu medzi Ruskom a ?ínou – a to ešte stále – sa teraz vyrovnáva v ich vlastných menách.
Samozrejme, že existujú problémy. Digitálny jüan zatia? nemusí by? všestranným riešením, pretože neexistuje žiadna likvidita. Mimo Hongkongu je k dispozícii len zriedka.
Napriek tomu ve?a hrá?ov, ktorí sa snažia uniknú? hrozbám a tsunami, za?ne venova? vážnu pozornos?. Digitálne vyrovnanie juanov trvá len 7 až 8 sekúnd. Okrem toho umož?ujú sledovanie transakcií a automatické presadzovanie zákonov proti praniu špinavých pe?azí. Porovnajte to s archaickým SWIFT-om – kde sú oneskorenia do 5 dní prakticky štandardom.
Minulý rok dosiahol objem osád jüanov v šiestich krajinách ASEAN, vrátane Malajzie, Singapuru a Thajska, 5,8 bilióna jüanov – o 120 % viac ako v roku 2021.
Digitálny jüan bol k?ú?ový v projektoch New Silk Roads/Belt and Road Inititave (BRI) v rámci ASEAN-u, ako je napríklad vysokorýchlostná železnica ?ína-Laos a vysokorýchlostná železnica Jakarta-Bandung – v kombinácii s naviga?ným systémom Beidou a kvantovými komunika?nými technológiami. To je v skuto?nosti ?ínska digitálna hodvábna cesta – s digitálnym jüanom, ktorý pravdepodobne funguje ako špi?kový strategický nástroj BRI.
Stru?ne povedané, ?ína už vytvára slu?ku platieb v juanoch v juhovýchodnej Ázii; a zárove? oficiálne prepája svoj masívny finan?ný systém, aby obchodoval globálne a obchádzal americký dolár. Niet divu, že sa Impérium Chaosu zbláznilo.
Zdroj sputnik, preložené cez google
