Vojaci, o ktorých stiahnutí sa uvažuje, sú sú?as?ou 20.000 armádnych príslušníkov, ktorých predošlá administratíva USA pod vedením Joea Bidena v roku 2022 vyslala na posilnenie obrany krajín susediacich s Ukrajinou.
O presnejších po?toch sa stále diskutuje, ale návrh by mohol zah??a? stiahnutie až polovice síl vyslaných Bidenom. Na kontinente pod?a zdrojov panujú obavy, že takýto krok by mohol povzbudi? ruského prezidenta Vladimira Putina.
Interné diskusie o znížení po?tu amerických vojakov v Rumunsku a Po?sku prichádzajú v ?ase, ke? sa prezident Donald Trump snaží Putina presved?i?, aby súhlasil s prímerím vo viac ako tri roky trvajúcej vojne.
Trumpova administratíva tiež dala viackrát jasne najavo, že od európskych spojencov chce prevzatie vä?šej zodpovednosti za vlastnú obranu. USA plánujú svoje vojenské zdroje viac zamera? na ?ínu a ?alšie regióny.
„Prezident neustále prehodnocuje nasadenie a priority, aby sa uistil, že Amerika je na prvom mieste,“ uviedol hovorca Rady pre národnú bezpe?nos? (NSC) Brian Hughes vo vyhlásení pre NBC News. Hovorca Pentagónu na žiados? o vyjadrenie nereagoval. Armáda sa odmietla vyjadri?.
Vrchný velite? NATO Christopher Cavoli v reakcii vyhlásil, že Spojené štáty by pod?a jeho názoru mali zachova? svoju vojenskú prítomnos? v Európe v sú?asnej podobe.
Na kontinente je pod?a agentúry Reuters nasadených viac ako 100.000 amerických vojakov. Lídri z oboch strán po za?iatku ruskej invázii na Ukrajinu podporili silnú vojenskú prítomnos? USA na východnom krídle NATO, pretože to považovali za dôležitý signál Putinovi, že Spojené štáty sú na?alej odhodlané bráni? spojencov v Európe.
Zdroj feed teraz.sk
