Pentagón minulý týžde? oznámil nasadenie lietadlovej lode USS Gerald R. Ford a ?alších plavidiel do Latinskej Ameriky s deklarovaným cie?om bojova? proti organizáciám pašujúcim drogy. Odborníci ale tvrdia, že USA zvyšujú svoju vojenskú prítomnos? v rozsahu, ktorý ?aleko presahuje potreby takýchto operácií.
Úderná skupina lodí pridáva ?alších približne 10.000 vojakov a obrovskú palebnú silu k zložkám, ktoré v oblasti už pôsobia: torpédoborce s riadenými strelami, stíha?ky F-35, ponorku na jadrový pohon a približne 6500 vojakov. Ministerstvo obrany, ktoré vedie Pete Hegseth, zatia? nevysvetlilo, pre?o je takáto palebná sila potrebná pre protidrogové misie.
Spojené štáty od za?iatku septembra podnikli predovšetkým v Karibiku, ale aj v Tichom oceáne, najmenej 13 úderov proti plavidlám, ktoré podozrievajú z prevážania drog. Zásahy si vyžiadali už aspo? 57 obetí. Dosia? však nezverejnili dôkazy o tom, že by ktoréhoko?vek zasiahnuté plavidlo bolo skuto?ne použité na pašovanie narkotík.
Taktiež zákonodarcovia v Kongrese USA sa s?ažujú, že o k?ú?ových aspektov operácie v Latinskej Amerike nie sú vôbec informovaní. Zdroje, ktoré citoval Reuters pod podmienkou zachovania anonymity, nevedia, ko?ko predstavite?ov Pentagónu má podpísa? zmluvy o ml?anlivosti. Tie rezort z ?asu na ?as využíva od nástupu Hegsetha do úradu v januári.
Už skôr v októbri minister obrany zamestnancom Pentagónu nariadil, aby pred akýmko?vek stykom s kongresmanmi najprv získali povolenie. Takisto za?al vyšetrova? únik informácií a požadoval, aby novinári pôsobiaci v Pentagóne podpísali nové pravidlá prístupu. Tým, ktorí to odmietli, odobral akreditáciu.
Administratíva prezidenta Donalda Trumpa s pašovaním drog priamo spája vlády Venezuely a v poslednej dobe aj susednej Kolumbie, obe to však popierajú. Tieto tvrdenia Washingtonu pod?a Reuters vyvolali obavy, že americká armáda by mohla dosta? za úlohu podniknú? útoky v oboch krajinách.
Zdroj feed teraz.sk
