Skupina pod?a Pellegriniho dokáže diskutova? s rešpektom a porozumením, pri?om takýto dialóg je pod?a neho medzi politikmi v dnešnom svete ?oraz vzácnejší. „Všetci nesieme zodpovednos? za našu budúcnos? a žiadna z našich krajín nie je sama o sebe izolovaným ostrovom. Spolupráca je a bude naším najsilnejším nástrojom v sú?asnom geopolitickom podaní,“ skonštatoval slovenský prezident.
Hlavy štátov sa zhodli na rozširovaní Európskej únie o ?alšie štáty, a to Ukrajinu a Moldavsko ?i balkánske krajiny. „Rozšírenie Európskej únie je ve?mi dôležitým bodom programu každého z nás, pretože je príležitos?ou na posilnenie európskej bezpe?nosti a zárukou ?alšieho hospodárskeho rozvoja, ale rozšírenie nemá by? automatickým spúš?acím procesom. Kandidátske krajiny majú pred sebou ve?a práce na vlastnej strane vrátane mnohých bolestivých, zásadných reforiem,“ uviedol Pellegrini.
V súvislosti s energetickou bezpe?nos?ou slovenská hlava štátu poznamenala, že štáty musia pokra?ova? v diverzifikácii dodávate?ských re?azcov a budovaní prepojenia medzi energetickými sie?ami. Pellegrini apeloval aj na rozvíjanie a obnovenie rozsahu priemyslu, a to najmä v obrane.
Bulharský prezident Rumen Radev skonštatoval, že lídri diskutovali o dôležitých veciach, ktoré sa týkajú budúcnosti Európy. Za prioritu ?íslo jeden považuje prinies? mier celému svetadielu. Na vojny a dosiahnutie mieru poukázala aj prezidentka Grécka Katerina Sakellaropulosová. Rusko ako agresor musí pod?a estónskeho prezidenta Alara Karisa zaplati? za škody, ktoré spôsobilo.
Slovinská prezidentka Nataša Pircová Musarová deklarovala, že Slovinsko bude na?alej pomáha? Ukrajine. Poukázala aj na transatlantické vz?ahy medzi EÚ a USA. Nie je pod?a nej dôležité, kto vyhrá najbližšie prezidentské vo?by v Amerika, Európa sa musí rozpráva? s každým ví?azom. „Transatlantické partnerstvo zohráva osobitnú úlohu. Je k?ú?ové pre európsku bezpe?nos?. Transatlantické väzby so Spojenými štátmi sú sú?as?ou dlhodobej bezpe?nostnej politiky bez oh?adu na to, kto vyhrá vo?by,“ doplnil Pellegrini.
Lídri v piatok rokovali v po?skom Krakove na hrade Wawel, historickom sídle po?ských krá?ov. Tento rok samit hostil prezident Po?skej republiky Andrzej Duda. Za jedným rokovacím stolom sa stretli prezidenti Bulharska, Estónska, Grécka, Chorvátska, Ma?arska, Nemecka, Lotyšska, Po?ska, Slovenska, Slovinska a Talianska. Témy stretnutia súviseli aj s prioritami po?ského predsedníctva v EÚ v prvom polroku 2025.
Skupina Arraiolos je neformálne politické fórum prezidentov ?asti ?lenských krajín Európskej únie. Jej názov je odvodený od portugalského mesta Arraiolos, kde sa uskuto?nilo prvé stretnutie v roku 2003. Slovenská republika bola zastúpená po prvý raz na stretnutí skupiny v roku 2022 bývalou prezidentkou Zuzanou ?aputovou.
(osobitná spravodajky?a TASR Lenka Farkašová)
Zdroj feed teraz.sk
