falseflag.info
“V politike sa ni? nedeje náhodou. Ak sa to stane, môžete sa stavi?, že to tak bolo naplánované.” Franklin Delano Roosevelt
„…7. decembra 1941, v de?, ktorý zostane neslávne známy, boli Spojené štáty americké náhle a zámerne napadnuté námornými a leteckými silami Japonského cisárstva.“ -Franklin Delano Roosevelt 8. decembra 1941.
titulná fotka: Wikipédie
Titulná strana denníka Honolulu Advertiser 30. novembra 1941
Vskutku neslávne známy. Žia?, v u?ebniciach dejepisu sú Japonci obvi?ovaní ako jediní vinníci tejto udalosti. Americká vláda na ?ele s FDR úmyselne vyprovokovala Japonsko k tejto falošnej vlajke , aby neochotné obyvate?stvo USA podporilo zapojenie Spojených štátov do druhej svetovej vojny. Plán bol na?rtnutý v takzvanom McCollumovom memorande. Je to dokument, ktorý 7. októbra 1940 zverejnil velite? poru?ík Arthur H. McCollum a v ktorom sú uvedené kroky potrebné na vyprovokovanie Japonska k útoku na USA :
A. Dohodnú? sa s Britániou na využívaní britských základní v Tichomorí, najmä Singapuru.
B. Uzavrie? dohodu s Holandskom o využívaní základní a získavaní zásob v Holandskej východnej Indii.
C. Poskytnú? všetku možnú pomoc ?ínskej vláde ?ankajška.
D. Posla? divíziu ?ažkých krížnikov s dlhým dosahom do Orientu, na Filipíny alebo do Singapuru.
E. Pošlite dve divízie ponoriek do Orientu.
F. Ponecha? hlavnú silu americkej flotily, ktorá sa teraz nachádza v Tichomorí, v blízkosti Havajských ostrovov.
G. Trva? na tom, aby Holan?ania odmietli splni? japonské požiadavky na neprimerané hospodárske ústupky, najmä v oblasti ropy.
H. Úplne embargo na všetok obchod USA s Japonskom v spolupráci s podobným embargom, ktoré uvalilo Britské impérium.
Ak by sa týmito prostriedkami podarilo Japonsko prinúti? k otvorenému vojnovému ?inu, tým lepšie. V každom prípade musíme by? plne pripravení prija? hrozbu vojny.
A.H. McCollum
Všetkých 8 bodov memoranda sa splnilo a Japonci zaúto?ili pod?a plánu, ?o priviedlo USA do vojny s obrovským súhlasom verejnosti. Rozhodnutie umiestni? Tichomorskú flotilu v Pearl Harbor tiež nebolo chybou. Od 17. marca 1913 do 20. augusta 1920 bol FDR asistentom ministra námorníctva a po?as prvej svetovej vojny sa nau?il ve?a o námornej taktike a vedení vojny. Práve preto je jeho rozhodnutie nariadi? admirálovi Jamesovi O. Richardsonovi, aby rozmiestnil Tichomorskú flotilu a zakotvil v Pearl Harbore, také zvláštne. Richardson protestoval, pretože sa domnieval, že by sa tým flotila stala zranite?nou vo?i japonskému útoku. FDR ho zbavil velenia a nahradil ho admirálom Husbandom E. Kimmelom, ktorý umiestnil flotilu pod?a rozkazu v Pearle. Na tomto rozhodnutí je zaujímavé to, že vä?šina lodí umiestnených v Pearl Harbore boli zastarané plavidlá.
Admirál Kimmel sa nieko?kokrát pokúsil splni? svoju povinnos? a ochráni? základ?u, ale Washington D.C. mu zviazal ruky.Nakoniec Kimmela a armádneho generála Waltera Shorta obvinili zo zlyhania pri ochrane Pearl Harboru. Kimmel napísal v roku 1955 knihu s názvom „Príbeh admirála Kimmela“, v ktorej opísal svoju verziu príbehu. Jeho rodina tiež roky bojovala za o?istenie jeho mena od akejko?vek viny.
Dve z hlavných lží o Pearl Harbore sú, že USA nerozlúštili japonský fialový kód a že Japonci 7. decembra 1941 zachovali rádiové ticho. Po prvé, USA rozlúštili fialový kód v roku 1940 a takmer denne doru?ovali tieto správy s kódovým názvom „magic“ Rooseveltovej administratíve. Po druhé, v d?och pred 7. decembrom bolo na stanici H na Havaji zachytených nieko?ko rádiových správ, ktoré na?rtávali vojnové zámery Japoncov. Tieto správy neboli nikdy odovzdané admirálovi Kimmelovi ani generálovi Shortovi. Toto je jedna zo správ, ktorú 24. novembra 1941 poslal admirál Jamamoto admirálovi Nagumovi:
„Pracovná skupina, ktorá bude prísne utajova? svoj pohyb a bude prísne stráži? ponorky a lietadlá, postúpi do havajských vôd a po samotnom za?atí nepriate?stva zaúto?í na hlavné sily flotily Spojených štátov na Havaji a zasadí jej smrte?ný úder.”
Denník Henryho Stimsona, ktorý bol ministrom vojny, ?lenom organizácie Skull and Bones a ?lenom CFR, poskytuje zaujímavý poh?ad na motiváciu administratívy v tom ?ase:
„Napriek riziku, ktoré bolo spojené s tým, že sme nechali Japoncov vystreli? ako prvých , sme si však uvedomili, že ak chceme ma? plnú podporu amerického ?udu, je žiaduce zabezpe?i?, aby to boli práve Japonci, aby nikomu nezostali pochybnosti o tom, kto je agresor.”
Zdroj:
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
