Patent na tento vynález americkému konštruktérovi Percymu Spencerovi udelili pred 80 rokmi, 8. októbra 1945. K „mikrovlnke“ ho priviedla náhoda – rozpustená sladkosť. Prvú vyrobila firma Raytheon v roku 1947. Od dnešnej sa však výrazne líšila svojou veľkosťou a váhou.
Percy Spencer (1894 – 1970), s ktorým sa spája nielen „mikrovlnka“, ale aj ďalších približne 150 vynálezov, bol vlastne samouk s nedokončeným základným vzdelaním. Pochádzal z amerického mestečka Howland a nemal ani dva roky, keď mu zomrel otec a opustila ho matka. Starali sa o neho strýko a teta, väčšinu času však len teta, lebo Spencerov strýko zomrel, keď mal budúci vynálezca sedem rokov. Od detstva tak musel pracovať a finančne prispievať na domácnosť.
Nevedel síce o elektrine takmer nič, ale ako tínedžer sa zamestnal v miestnom mlyne ako elektrikár. Elektrina ho veľmi zaujala a pri práci sa nej veľa naučil. V 18-tich rokoch vstúpil do amerického námorníctva a tam sa zasa „zamiloval“ do bezdrôtovej komunikácie, pričom sa samoštúdiom vypracoval na odborníka v rádiovej technológii. Mnohé o tejto problematike, ale aj z trigonometrie, matematiky, fyziky, chémie či metalurgie sa naučil počas nočných hliadok.
Spencerova cesta k „mikrovlnke“ sa začala v roku 1939, keď sa zamestnal vo firme Raytheon. Aj vďaka jeho znalostiam dostala firma štátnu zákazku na vývoj a výrobu bojového radarového zariadenia. V rámci tohto projektu pracoval Spencer na výskume vlastností magnetrónu, zariadenia, ktoré vytvára mikrovlnné žiarenie. Výskum mal poslúžiť na vylepšeniu radarov.
Práve pri tejto práci náhodne zistil, že sa mu vo vrecku rozpustila arašidovo-čokoládová tyčinka. Najprv nevedel, prečo, ale napokon zistil, že za to môže práve mikrovlnné žiarenie. Vzápätí sa zamyslel, či by sa táto energia z mikrovlnného žiarenia, nedala využiť na tepelnú úpravu jedla.
Skonštruoval zariadenie podobné kanvici a spolu s ďalšími kolegami skúšal ohrievať aj iné druhy potravín. Podarilo sa im napríklad urobiť prvé „mikrovlnné“ pukance. Pri zohrievaní vajíčka, to však trochu prehnali. Vajce pri zahrievaní explodovalo a jeho obsah skončil na tvári jedného z kolegov.
Po ďalších viacerých úspešných pokusoch ohriať potraviny pomocou mikrovlnného žiarenia, Spencerovi nadriadení súhlasili, aby začala pracovať na projekte mikrovlnnej rúry. Projekt sa vydaril a 8. októbra 1945 podala firma Raytheon patent na prvú mikrovlnku, pomenovali ju RadarRange.
Patent bol zaregistrovaný a o dva roky neskôr uviedla firma na trh prvé „mikrovlnky“. Tie sa však výrazne líšili od dnešných, boli to skôr mikrovlnné pece, ktorých výška bola 180 centimetrov a vážili takmer 400 kilogramov. Ich cena sa v tej dobe pohybovala od dvoch do troch tisíc dolárov, a tak si ju väčšina Američanov nemohla dovoliť. Záujem prejavili hlavne reštaurácie, zaoceánske lode či železničné jedálenské vozne.
K prvému priblíženiu rozmerov k dnešným „mikrovlnkám“ došlo v polovici 50. rokov minulého storočia. Na úplne spotrebný tovar sa mikrovlnná rúra s princípom fungovania, ktorý navrhol Spencer, prepracovala aj vďaka prispeniu Japoncov v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Rúra sa nielen zmenšila, ale výrazne klesla aj jej cena, vďaka čomu sa nachádzala koncom 70. rokov už v dvoch tretinách amerických domácností.
Zdroj feed teraz.sk
