Patent na tento vynález americkému konštruktérovi Percymu Spencerovi udelili pred 80 rokmi, 8. októbra 1945. K „mikrovlnke“ ho priviedla náhoda – rozpustená sladkos?. Prvú vyrobila firma Raytheon v roku 1947. Od dnešnej sa však výrazne líšila svojou ve?kos?ou a váhou.
Percy Spencer (1894 – 1970), s ktorým sa spája nielen „mikrovlnka“, ale aj ?alších približne 150 vynálezov, bol vlastne samouk s nedokon?eným základným vzdelaním. Pochádzal z amerického meste?ka Howland a nemal ani dva roky, ke? mu zomrel otec a opustila ho matka. Starali sa o neho strýko a teta, vä?šinu ?asu však len teta, lebo Spencerov strýko zomrel, ke? mal budúci vynálezca sedem rokov. Od detstva tak musel pracova? a finan?ne prispieva? na domácnos?.
Nevedel síce o elektrine takmer ni?, ale ako tínedžer sa zamestnal v miestnom mlyne ako elektrikár. Elektrina ho ve?mi zaujala a pri práci sa nej ve?a nau?il. V 18-tich rokoch vstúpil do amerického námorníctva a tam sa zasa „zamiloval“ do bezdrôtovej komunikácie, pri?om sa samoštúdiom vypracoval na odborníka v rádiovej technológii. Mnohé o tejto problematike, ale aj z trigonometrie, matematiky, fyziky, chémie ?i metalurgie sa nau?il po?as no?ných hliadok.
Spencerova cesta k „mikrovlnke“ sa za?ala v roku 1939, ke? sa zamestnal vo firme Raytheon. Aj v?aka jeho znalostiam dostala firma štátnu zákazku na vývoj a výrobu bojového radarového zariadenia. V rámci tohto projektu pracoval Spencer na výskume vlastností magnetrónu, zariadenia, ktoré vytvára mikrovlnné žiarenie. Výskum mal poslúži? na vylepšeniu radarov.
Práve pri tejto práci náhodne zistil, že sa mu vo vrecku rozpustila arašidovo-?okoládová ty?inka. Najprv nevedel, pre?o, ale napokon zistil, že za to môže práve mikrovlnné žiarenie. Vzápätí sa zamyslel, ?i by sa táto energia z mikrovlnného žiarenia, nedala využi? na tepelnú úpravu jedla.
Skonštruoval zariadenie podobné kanvici a spolu s ?alšími kolegami skúšal ohrieva? aj iné druhy potravín. Podarilo sa im napríklad urobi? prvé „mikrovlnné“ pukance. Pri zohrievaní vají?ka, to však trochu prehnali. Vajce pri zahrievaní explodovalo a jeho obsah skon?il na tvári jedného z kolegov.
Po ?alších viacerých úspešných pokusoch ohria? potraviny pomocou mikrovlnného žiarenia, Spencerovi nadriadení súhlasili, aby za?ala pracova? na projekte mikrovlnnej rúry. Projekt sa vydaril a 8. októbra 1945 podala firma Raytheon patent na prvú mikrovlnku, pomenovali ju RadarRange.
Patent bol zaregistrovaný a o dva roky neskôr uviedla firma na trh prvé „mikrovlnky“. Tie sa však výrazne líšili od dnešných, boli to skôr mikrovlnné pece, ktorých výška bola 180 centimetrov a vážili takmer 400 kilogramov. Ich cena sa v tej dobe pohybovala od dvoch do troch tisíc dolárov, a tak si ju vä?šina Ameri?anov nemohla dovoli?. Záujem prejavili hlavne reštaurácie, zaoceánske lode ?i železni?né jedálenské vozne.
K prvému priblíženiu rozmerov k dnešným „mikrovlnkám“ došlo v polovici 50. rokov minulého storo?ia. Na úplne spotrebný tovar sa mikrovlnná rúra s princípom fungovania, ktorý navrhol Spencer, prepracovala aj v?aka prispeniu Japoncov v 60. a 70. rokoch 20. storo?ia. Rúra sa nielen zmenšila, ale výrazne klesla aj jej cena, v?aka ?omu sa nachádzala koncom 70. rokov už v dvoch tretinách amerických domácností.
Zdroj feed teraz.sk
