Za pasterizáciou stála vojna. Prišla objednávku francúzskeho námorníctva a vedec mal za úlohu vyrieši? problém s kazením vína. Pasteur dokázal, že minútové zohriatie vína v uzavretej f?aši na 69 až 75 stup?ov Celzia zabra?uje neskoršiemu rozkladu. Objavil tak princíp pasterizácie, ?o je v podstate zníženie po?tu mikróbov vo výrobkoch podliehajúcich zmenám pôsobením tepla. Uvedomil si, že tento krátky proces ohriatia zabije vä?šinu mikroorganizmov bez toho, aby produkt výrazne zmenil svoje vlastnosti, ?ím sa zvyšuje trvanlivos? potravín. Za krátky ?as sa pasterizácia ujala aj pri pive, mlieku ?i zmrzline.
Pasterizácia sa tiež používa v zdravotníctve. Zabra?uje šíreniu ochorení. Jedným z nich je tuberkulóza, ktorá sa v minulosti prenášala aj mliekom. V?aka tomuto chemického procesu sa pred vyše 100 rokmi znížil po?et prípadov nákazy tohto infek?ného ochorenia.
Na základe jeho práce zaviedol lekár Joseph Lister v roku 1867 do chirurgie antiseptické metódy – sterilizáciu chirurgických nástrojov a ?istenie rán kyselinou karbolovou. Tieto inovácie výrazne znížili infekcie a úmrtia po operáciách.
Louis Pasteur sa narodil 27. decembra 1822 v meste Dole v rodine garbiara. V mladosti bol nadaný maliar. Rodinu prekvapilo, ke? si namiesto umeleckej kariéry vybral vedeckú cestu. Jeho rozhodnutie však ocenil celý svet. Stal sa zakladate?om nových vedeckých odborov, ako sú stereochémia, mikrobiológia a imunológia. Okrem pasterizácie objasnil fermenta?ný proces a vyvrátil u?enie o samoplodení. ?udstvo zachránil pred troma smrte?nými chorobami – antraxom, cholerou a besnotou. Nielenže ich opísal, dokázal navyše vymyslie? ú?innú prevenciu a vyvinú? vakcínu.
V roku 1849 sa oženil s Mariou Laurentovou, dcérou rektora Štrasburskej univerzity. Z ich piatich detí sa len dve dožili dospelého veku. V roku 1868 dostal ako 45-ro?ný mozgovú porážku, ktorá ?iasto?ne ochromila ?avú stranu jeho tela, ale ani to ho neodradilo od ?alšieho vedeckého skúmania. V roku 1870 objavil obidvoch pôvodcov chorôb priadky morušovej a zachránil tak existen?ne ohrozený hodvábnický priemysel.
Obrovský význam pre medicínu mali jeho štúdie o pôvodcovi slezinovej sneti (1877). Skúmal aj pôvodcu slepa?ej cholery (1880) a vyvinul proti nemu, ako aj proti pôvodcovi slezinovej sneti, vakcínu. V roku 1885, po predchádzajúcich pokusoch na zvieratách, po prvý raz realizoval o?kovanie proti besnote a zachránil tak život devä?ro?nému chlapcovi, ktorého pohrýzol pes s besnotou. Jeho postup výroby vakcíny vysušením králi?ej miechy sa všeobecne používal až do konca 50. rokov 20. storo?ia.
Založil v Paríži Pasteurov inštitút (1888), ktorý viedol až do svojej smrti. Louis Pasteur, ktorý je prezývaný aj ako otec mikrobiológie a bakteriológie, zomrel 28. septembra 1895 vo veku 72 rokov. Je pochovaný v katedrále Notre-Dame v Paríži.
Zdroj feed teraz.sk
