Pašiové hry sa do Trnavy vrátili po dvadsiatich rokoch

Trnava 12. apríla (TASR) – Predstavením Pašie – Cesta pútnika sa po dvadsiatich rokoch vrátili do Trnavy pašiové hry. V Sade Antona Bernoláka môžu záujemcovia počas tohto víkendu navštíviť dve exteriérové divadelné predstavenia, ktoré nadväzujú na tradíciu pašiových hier. Organizátormi podujatia sú Trnavský samosprávny kraj a Trnavské osvetové stredisko.

Dvojhodinový príbeh Veľkej noci je prerozprávaný cez cestu pútnika, ktorý už ničomu neverí. „Prichádza z 21. storočia a vďaka Zboru spravodlivých, ktorý ho prevedie Starým a Novým zákonom, objavuje nové hodnoty a zisťuje, že aj v jeho svete existuje ešte zrnko pravdy,“ povedal režisér Kamil Žiška.

Na predstavení sa podieľajú profesionálni herci, študentské divadlo, ochotníci aj dobrovoľníci. Diváci môžu vidieť takmer 50 postáv v autentických kostýmoch Rimanov z barrandovských štúdií. Atmosféru divadla posilňuje umelecké svietenie, orchestrálna a sakrálna hudba pretkaná chorálmi. Jej autorom je slovenský skladateľ Lukáš Borzík.

Prirodzenou súčasťou divadelných kulís sú múry trnavských hradieb. Miestami pripomínajú jeruzalemský chrám. Dynamike Pašií pomáhajú aj LED panely, na ktoré je naživo prenášaný obraz z dvoch kamier.

Pašiové hry boli v minulosti významným kultúrnym a náboženským fenoménom, ktorý priťahoval do Trnavy návštevníkov z celého Slovenska i zo zahraničia. V rokoch 1913 až 1923 sa inscenácie konali podľa scenára jezuitu Andreja Čambála. Ich obrovská obľuba viedla k vybudovaniu amfiteátra s kapacitou 10.000 divákov, ktorý sa nachádzal na mieste dnešnej Hlbokej ulice.

V 90. rokoch 20. storočia na tradíciu nadviazali miestne kresťanské spoločenstvá, ktoré pašiové hry uvádzali v Promenáde. Naposledy sa podujatie konalo v roku 2005. Po generačnej prestávke sa vrátili vo väčšej produkcii, s profesionálnymi hercami, využitím technológie a umeleckou výpravou.

Režisér začal s prieskumom témy a tvorbou scenára na jar minulého roka. „Najskôr sme rozmýšľali nad textom pôvodných pašiových hier od jezuitu Andreja Čambála. Bol inšpiratívny, ale sto rokov starý, a tak som napísal nový text, ktorý mal presah aj do súčasnosti,” priblížil prípravu pašií Žiška.