Priamo na hrade sídlili po?as druhej svetovej vojny Hlinkova garda, Wehrmacht aj Gestapo. „Ke? chytili po vypuknutí Slovenského národného povstania nejakých partizánov, tak ich mohli údajne v spodnom trakte hradu aj väzni?. Medzi kaplnkou a domom, ktorý tam kedysi stál, v takej štrbine, ich aj pri stene popravovali,“ priblížil Ševc.
Spomínaný pamätník bol odhalený 9. mája 1948 a je venovaný pamiatke 20 ?udí, ktorých na hrade popravili. Deviati z nich sú aj vymenovaní, je medzi nimi napríklad Pavol Bilík, po ktorom je pomenovaná chata vo Vysokých Tatrách. Okrem neho sú tam Štefan Horváth, Július Halama, najmladšími boli Pavol Kaprál a Michal Dluhý, ktorí mali len 19 rokov, ?alej Ondrej Macko, Martin Jan?ík, Štefan Kriššák a najstarším bol 51-ro?ný Ján Jev?ín. Identita ?alších 11 obetí nie je známa.
Historik Marcel Maniak v knihe Nezabúdame uvádza, že pôvodný kríž v štíte pamätníka v 70. rokoch minulého storo?ia prebrúsili na hviezdu. „Na výrobu pamätníka bol použitý náhrobný kame? z kežmarského cintorína. Pochádzal z nemeckého hrobu rodiny Kolbenheyer, ktorá sa z Kežmarku vys?ahovala,“ uvádza Maniak. Projektantom pamätníka je Bed?ich Kostránek a vytesal ho kežmarský remeselný kamenár Vincent Kraus.
V januári 1988 pri príležitosti 43. výro?ia oslobodenia mesta pribudol v blízkosti kaplnky ešte jeden pamätník. „V roku 1987 ho vytvoril ?udovít Korkoš z Kežmarku. Ide o sochu ženy so sklonenou hlavou a vejúcim závojom, oficiálne sa nazýva V?aka a je venovaná všetkým padlým, ktorí sa pri?inili o oslobodenie nielen Kežmarku, ale aj okolitých miest, ktoré boli obsadené Nemcami,“ uzavrel Ševc.
Zdroj feed teraz.sk
