Sarajevo 23. augusta (TASR) – Bosnianska Republika srbská (RS), ktorej prezident Milorad Dodik ignoruje zákaz zastávania úradu, usporiada 25. októbra referendum o rozsudku federálneho súdu v jeho prípade. Zo 65 prítomných poslancov parlamentu RS hlasovalo za 50, opozícia odmietla hlasova?. TASR o tom píše pod?a agentúry AFP.

V piatok odhlasované referendum má ma? na hlasovacom lístku otázku: „Prijímate rozhodnutia nezvoleného cudzinca (medzinárodného vyslanca Christiana Schmidta) a protiústavný verdikt súdu Bosny a Hercegoviny proti prezidentovi RS, ako aj rozhodnutie bosnianskej volebnej komisie o zrušení mandátu prezidenta RS Milorada Dodika?“

Dodik (66) o?akáva, že srbské obyvate?stvo RS bude masívne hlasova? „nie“ a pohrozil, že následne usporiada referendum o nezávislosti RS.

Vo februári ho federálny súd odsúdil za podkopávanie fungovania krajiny ignorovaním rozhodnutí medzinárodného vyslanca presadzujúceho Daytonskú mierovú dohodu. Dodik sa vyhol ro?nému trestu od?atia slobody zaplatením pokuty 19.000 eur. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie, že bol odvolaný z funkcie prezidenta RS a nesmie šes? rokov zastáva? politickú funkciu. Srbský líder je preto pripravený blokova? vo?by v RS.

Opozícia odmietla v jeho prípade hlasova?. „Nebudem vám prekáža?… ale krá?ate po mínovom poli,“ varoval Nebojsa Vukanovi?, ostrý kritik Dodika.

Nacionalistický líder bosnianskych Srbov je pri moci od roku 2006. Zo zodpovednosti za svoje odvolanie obvi?uje Christiana Schmidta, vysokého predstavite?a medzinárodného spolo?enstva v BaH.

Vzh?adom na federálny zákaz pre Dodika zastáva? úrad sa o?akáva, že volebná komisia vyhlási pred?asné vo?by prezidenta RS, ktoré sa musia kona? do 90 dní.

V RS v pondelok odstúpil regionálny premiér Radovan Viškovi?, ?o spustilo rekonštrukciu vlády. Odchádzajúci premiér na pondelkovej tla?ovej konferencii v hlavnom meste Banja Luka nevysvetlil dôvod rezignácie.

Viškovi? bol spolu s Dodikom obvinený z podkopávania ústavného poriadku BaH po tom, ?o parlament RS hlasoval za zákaz pôsobenia federálnej polície a súdnictva v srbskej entite. Obaja boli tiež sankcionovaní Spojenými štátmi za ohrozovanie Daytonskej mierovej dohody z roku 1995 a podkopávanie suverenity Bosny a Hercegoviny.

BaH je rozdelená medzi srbské a bosniansko-chorvátske regionálne štátne útvary a pohromade ju držia iba slabé centrálne inštitúcie.