Parazitická osi?ka, Ixodiphagus hookeri, pomáha v boji proti klieš?om. Napáda rôzne druhy mäkkých a tvrdých klieš?ov vrátane tých, ktoré sa vyskytujú v slovenských podmienkach. Projekt predstavuje významný krok v boji proti klieš?om a ich vektorom, pri?om využíva ekologicky šetrné metódy, ktoré môžu zlepši? verejné zdravie a ochranu zvierat.
„Osi?ka kladie vají?ka do tiel nýmf klieš?ov, pri?om larvy osi?iek sa živia vnútorným tkanivom hostite?a a nacicanou krvou v tele klieš?a. Dospelé jedince sa prehryzú von z tela napadnutej nymfy, ?ím usmrtia svojho hostite?a. Tento proces zabra?uje reprodukcii parazitovaných klieš?ov, ?o robí z Ixodiphagus hookeri vhodného kandidáta pre biologickú kontrolu klieš?ov,“ priblížila parazitologi?ka Veronika Blažeková z Parazitologického ústavu SAV.
Výskum preukázal, že parazitické osi?ky sa môžu podie?a? na regulácii výskytu a po?etnosti populácií klieš?ov a môžu do istej miery ovplyv?ova? aj dynamiku ochorení vyvolaných klieš?ami. Parazitované kliešte hynú pod?a SAV ešte pred za?atím vlastnej reprodukcie.
Vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) predstavili nový spôsob výroby nanocelulózy, najmenších vlákien v celulóze. Vyvinuli ho v spolupráci s Akadémiou vied ?eskej republiky (AV ?R). Nový spôsob rieši problémy so spotrebou energie ?i ekologickou udržate?nos?ou. Celulóza je nevyhnutná pre výrobu papiera, textílie, potravín ?i liekov.
„Prinášame lacnú a ekologickú možnos? výroby nanofibrilovanej celulózy s vysokým vý?ažkom, bez potreby akejko?vek enzymatickej predbežnej úpravy,“ povedal Gianmarco Taveri z Ústavu anorganickej chémie SAV.
Vedci SAV a AV ?R si pod?a hovorkyne SAV Moniky Tinákovej dali za cie? vytvori? metódu, ktorou dokážu nanofibrilovanú celulózu vyrába? mechanickým rozpadom z akéhoko?vek zdroja celulózy. Môže ním by? ?istá celulóza, regenerovaná celulóza, bavlna ?i papier. Nanocelulóza pripravená týmto spôsobom je pod?a nej vhodná pre rôzne aplikácie, najmä keramických, kovových a polymérových nanokompozitov.
V laboratóriu v španielskej Valencii vedci chovajú a sterilizujú tisíce sam?ekov komárov tigrovaných. Vedci sa tak snažia obmedzi? šírenie horú?ky dengue a iných chorôb prenášaných komármi, ktorých po?et narastá v dôsledku klimatickej zmeny.
Centrum pre biologickú kontrolu škodcov vo Valencii, vypúš?a každý týžde? približne 45.000 sterilizovaných sam?ekov, aby sa mohli pári? so sami?kami, ktorých bodnutie prenáša choroby medzi ?u?mi. Takýmto spôsobom môže dôjs? k zníženiu celkovej populácie komárov.
„Je to druh, ktorý sa so zmenou klímy stáva ?oraz rozšírenejším. Prostredie pre jeho vývoj je v priebehu roka priaznivé po?as dlhšieho obdobia a jeho populácie sa neustále zvyšujú,“ povedal Vicente Dalmau z oddelenia zdravotníctva v regióne Valencia, odkia? pochádzajú vzorky na rozmnožovanie. Vedci tam pomocou žiarenia sterilizujú sam?ekov v larválnom štádiu.
Komár tigrovaný (Aedes albopictus) sa šíri v celej Európe a v sú?asnosti má sebesta?né populácie v 13 krajinách vrátane Španielska.
Zdroj feed teraz.sk
