Ostrov Nová Guinea má tretí najvä?ší pás daž?ových pralesov na svete, ktoré pomáhajú planéte dýcha? tým, že absorbujú oxid uhli?itý a menia ho na kyslík.
Uhlíkový kredit je jednotka merania zníženia emisií skleníkových plynov (GHG) – je to spôsob, ako mera? a obchodova? so znížením emisií skleníkových plynov. Môžu ich kupova? a predáva? spolo?nosti, vlády a jednotlivci, aby kompenzovali svoje emisie, píše sa na webe co2news.
Uhlíkové kredity sa získavajú prostredníctvom projektov znižovania emisií, ako je výsadba stromov, obnovite?ná energia a efektívnejšia spotreba energie. Ke? projekt zníži emisie skleníkových plynov, môže získa? uhlíkové kredity. Tieto kredity sa potom môžu preda? spolo?nostiam, ktoré chcú zníži? svoje emisie.
V prípade Papuy-Novej Guiney sa uhlíkové kredity považujú za dôležitý nástroj, ako zabráni? ni?eniu tamojších daž?ových pralesov, na ktoré pripadá približne sedem percent svetovej biodiverzity.
Papua-Nová Guinea v marci 2022 vyhlásila moratórium na spomínané obchodovanie s uhlíkovými kreditmi. Do roku 2022 mohli syndikáty so zahrani?nou podporou podpisova? zmluvy o uhlíkových kreditoch priamo s radami starších v jednotlivých dedinách.
Pod?a agentúry AFP to v praxi znamenalo, že v podstate platili majite?om pôdy za to, aby sa ?asti daž?ového pralesa nevykl?ovali na pestovanie plodín, nepredávali na ?ažbu alebo nevyrúbali a nepremenili na gu?atinu. Takouto ochranou pralesa, ktorý by inak zanikol, tieto spolo?nosti získali uhlíkové kredity – a tie mohli predáva? na medzinárodných trhoch.
Rozsah niektorých projektov bol obrovský – pod?a organizácie Carbon Market Watch by sa jeden zo systémov obchodovania s uhlíkom, ktorý mal by? založený na severnom pobreží Papuy-Novej Guiney, zaradil medzi najvä?šie na svete.
Miestny trh s uhlíkom sa však zmietal v kontroverziách, pri?om jeden z regionálnych guvernérov tvrdil, že niektoré zahrani?né firmy boli len „uhlíkovými kovbojmi“, ktorí chceli rýchlo zarobi?.
Dokazuje to aj pátranie investigatívnych novinárov austrálskej televízie ABC, pod?a ktorých sa v daž?ových pralesoch vy?lenených na uhlíkové kredity stále ?aží drevo.
Niektorí vlastníci pôdy sa okrem toho s?ažovali, že lukratívne s?uby ich zahrani?ných partnerov zostali zvä?ša nesplnené a vyústili aj do sporov o pôdu.
Systémy uhlíkových kreditov boli pozna?ené množstvom podobných s?ažností aj inde vo svete – okrem iného aj pre to, že neexistuje žiadny spolo?ný súbor pravidiel upravujúcich tieto burzy a mnohé projekty boli obvinené z predaja bezcenných uhlíkových kreditov.
Vlády ?asto nútia ve?kých zne?is?ovate?ov kompenzova? emisie prostredníctvom povinných systémov uhlíkových kreditov. Firmy, charitatívne organizácie a jednotlivci sa však môžu rozhodnú? nakupova? tieto kredity aj na takzvaných dobrovo?ných trhoch s uhlíkom.
Dobrovo?ný systém Papuy-Novej Guiney je zaradený do medzinárodného rámca známeho ako REDD – ide o znižovanie emisií z odles?ovania a degradácie lesov v rozvojových krajinách.
AFP doplnila, že Papua-Nová Guinea pripravuje bilaterálnu dohodu, na ktorej základe by mohla vyrába? uhlíkové kredity pre mestský štát Singapur.
Predstavitelia vlády Papuy-Novej Guiney minulý týžde? deklarovali, že cie?om je, aby sa táto ostrovná krajina stala sa „k?ú?ovým hrá?om na medzinárodnom trhu s uhlíkom.“
Zdroj feed teraz.sk
