Pápež vo svojom príhovore pripomenul, že nicejský koncil zjednotil ranú cirkev odmietnutím ariánskeho u?enia spochyb?ujúceho plné božstvo Ježiša Krista. Výro?ie tohto koncilu je pod?a pápeža „vzácnou príležitos?ou položi? si otázku, kým je Ježiš pre každého z nás osobne“. Vyslovil tiež želanie prekona? pretrvávajúce rozdelenie v cirkvi a oživi? jej jednotu.
Pápež sa tiež ostro postavil proti zneužívaniu náboženstva na ospravedl?ovanie násilia. „Musíme dôrazne odmietnu? používanie viery ako zámienky pre vojnu, násilie ?i akýko?vek fundamentalizmus. Cesty, ktoré máme nasledova?, sú bratské stretnutie, dialóg a spolupráca,“ zdôraznil.
O potrebe jednoty vo svojom príhovore hovoril aj patriarcha Bartolomej. Pripomenul, že napriek teologickým rozdielom, ktoré viedli v roku 1054 k ve?kej schizme medzi Rímom a Konštantínopolom, obe strany na?alej vedú dialóg, pripravujú spolo?né podujatia i slávenia.
Následne cirkevní lídri spolo?ne predniesli Nicejské vyznanie viery v angli?tine.
Tento akt sa uskuto?nil na drevenom pódiu s výh?adom na ruiny baziliky zo 4. storo?ia, kde sa v roku 325 zišli stovky biskupov, aby sformulovali a prijali Nicejské vyznanie viery, ktoré je dodnes ústredným prvkom kres?anstva. AFP doplnila, že v slne?nom po?así sa duchovní spolu modlili v rôznych jazykoch, pri?om zbor spieval a cappella cirkevné hymny v angli?tine, francúzštine, gré?tine, latin?ine a ture?tine.
Pápežova prvá apoštolská cesta sa koná v ?ase, ke? je pravoslávne kres?anstvo rozdrobené viac ako kedyko?vek doteraz; svoj podiel na tom má aj ruská invázia na Ukrajinu. Konštantínopolský a moskovský patriarchát sú v schizme od roku 2018, ke? Konštantínopol udelil autokefáliu ukrajinskej pravoslávnej cirkvi patriacej pod Moskvu. Moskovský patriarchát vyhlásil, že Konštantínopol nemal na takýto krok právo, a prerušil s ním pravoslávne cirkevné spolo?enstvo. Na Ukrajine však aj potom ostala pôsobi? taktiež cirkev moskovského patriarchátu, hoci v menšej miere, kým ju ukrajinská vláda v priebehu vojny nezakázala.
Pápež Lev je piatym pápežom v dejinách, ktorý navštívil Turecko: po Pavlovi VI. v roku 1967, Jánovi Pavlovi II. v roku 1979, Benediktovi XVI. v roku 2006 a Františkovi v roku 2014.
AFP s odvolaním sa na turecké médiá informovala, že polícia v Izniku vo štvrtok zadržala Mehmeta Aliho Agcu, ktorý v máji 1981 v Ríme postrelil a vážne zranil pápeža Jána Pavla II.
Agca, ktorý bol prepustený z väzenia v roku 2010, sa médiám zveril: „Dúfam, že si v Izniku alebo v Istanbule budeme môc? (s pápežom) sadnú? a porozpráva? sa dve-tri minúty.“
Zdroj feed teraz.sk
