Americký prezident Woodrow Wilson oficiálne otvoril Panamský prieplav 15. augusta 1914. Od tohto okamihu uplynie vo štvrtok 15. augusta 110 rokov.
Myšlienka vybudova? prieplav vedúci najužším miestom strednej Ameriky, Panamskou šijou, nebola vôbec nová. Prvý záznam o nej pochádza zo 16. storo?ia, ke? španielsky krá? a rímsko-nemecký cisár Karol V. v roku 1534 vyhlásil, že prieplav by u?ah?il cestu lodiam plaviacim sa zo Španielska do Peru. Bez prieplavu totiž lode museli pláva? na juh okolo Južnej Ameriky cez Magalhaesov prieliv alebo cez Drakov prieliv, ktorý si pre ?asté búrky a mohutné vlnobitie vyslúžil poves? nebezpe?ného miesta pre lodnú dopravu.
Prvý pokus vybudova? prieplav prišiel až o takmer 350 rokov neskôr. Francúzi za?ali v roku 1880 s výstavbou prieplavu bez plavebných komôr, no po 13 rokoch jeho stavbu zanechali. Dôvodom bola náro?nos? výstavby a choroby šíriace sa v oblasti, najmä malária a žltá horú?ka.
?alší pokus o vybudovanie prieplavu prišiel o 11 rokov neskôr, v roku 1904. Výzvu tentoraz prijali Ameri?ania, ktorí predtým výmenou za kontrolu prieplavu Paname pomohli dosiahnu? nezávislos? na Kolumbii. Panama nezávislos? vyhlásila 3. novembra 1903.
Francúzi Ameri?anom predali stroje, no ešte pred za?atím výstavby bolo potrebné vykona? rozsiahle opatrenia na zamedzenie šíreniu chorôb. Vybudovali preto kanalizáciu, dezinfikovali domy, postrekovali miesta množenia komárov insekticídmi, vysušili stojatú vodu a nainštalovali sie?ky proti komárom. Opatrenia mali mnohých odporcov, no podarilo sa ich presadi?. Napriek monumentálnej snahe si choroby i tak vyžiadali približne 5600 obetí z radov robotníkov. Stavebné práce na prieplave sa za?ali v roku 1906.
Ameri?ania sa na rozdiel od Francúzov rozhodli postavi? prieplav s plavebnými komorami. Americký prezident Theodore Roosewelt vymenoval za hlavného inžiniera Johna Franka Stevensa. Stevens však bol železni?ný inžinier a so stavbou plavebných komôr nemal vôbec skúsenosti. V roku 1907 na svoj post rezignoval a nahradil ho George Washington Goethals, ktorý mal skúsenosti so stavaním prieplavov.
Stavbu sa mu podarilo dokon?i? v roku 1914 – dva roky pred pôvodne plánovaným termínom. Prvá lo?, ktorá sa prieplavom preplavila, bola nákladná lo? SS Ancon.
Nasledujúcich 65 rokov bol prieplav vo výhradnom vlastníctve Spojených štátov, ?o spôsobovalo napätie medzi USA a Panamou. Zmenilo sa to v rokoch 1979 až 1999, ke? prieplav spolo?ne spravovali obe krajiny. Od 1. januára 2000 ho spravuje výhradne Panama.
Prieplav využíva vodu zo sladkovodného Gatúnskeho jazera, ktoré vzniklo prehradením rieky Chagres. Jazero leží 26 metrov nad hladinou mora, lode preto tromi plavebnými komorami vystúpajú do jazera, preplavia sa po ?om a na jeho opa?nej strane rovnakým spôsobom opä? klesnú. Gatúnske jazero Panam?anom zárove? slúži ako zásobáre? pitnej vody. Každá lo? pri použití prieplavu spotrebuje 200.000.000 litrov sladkej vody z jazera – rovnaké množstvo denne vypije 500.000 Panam?anov.
Práve vysoká spotreba sladkej vody je problematická. V 30. rokoch bolo preto vytvorené druhé umelé jazero zvané Alajuela, ktoré problém do?asne vyriešilo.
Vplyv klimatickej zmeny po?as rokov 2023 a 2024 však spôsobil úbytok dostupnej sladkej vody a negatívne ovplyvnil fungovanie prieplavu. Panamské úrady za?ali obmedzova? po?et denne odbavených lodí, ?o spôsobuje pred?ženie ?asu dodania prevážaných tovarov a potenciálne i zvyšovanie ich cien.
Situáciu ešte zhoršil klimatický fenomén el Ni?o, ktorý v októbri 2023 znížil objem zrážok až o 41 percent. Október pritom v Paname zvy?ajne býva najdaždivejším mesiacom. Riešenie problémov s nedostatkom vody a ?alšie fungovanie prieplavu zostáva nateraz otázne.
Zdroj feed teraz.sk
