Pamiatku zosnulých si pripomínajú aj veriaci v evanjelickej cirkvi

Bratislava 2. novembra (TASR) – Pamiatku zosnulých si pripomínajú aj veriaci v evanjelickej cirkvi. Počas dejín cirkvi sa však tento sviatok zlúčil so sviatkom Všetkých svätých. Evanjelici totiž nepoznajú očistec, a preto nerozdeľujú duše na tie, ktoré sú už spasené a tie, ktoré ešte čakajú na spásu v očistci. TASR to uviedol evanjelický kňaz a duchovný správca na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Ivan Belanji.

„V tomto období veriaci chodia na hroby svojich rodinných príbuzných a priateľov. Niektorí zvyknú zapáliť sviečku na hroboch svojich blízkych ako symbol Krista, víťaza nad smrťou, ktorého svetlo ‚svieti v tme, ale tma Ho nepohltila‘. Pre iných je zapálenie sviečok zas ‚príliš katolícke‘ alebo prejavom poverčivosti,“ povedal Belanji pre TASR. Súčasťou liturgického poriadku sú aj služby Božie na pamiatku zosnulých, ktoré sa konajú spravidla 2. novembra alebo najbližšiu nedeľu. „Hlavným zámerom týchto služieb Božích je potešovanie veriacich zasľúbením večného života, ktoré máme v Kristovi, ktorý svojím vzkriesením zvíťazil nad smrťou a je Pánom živých a mŕtvych,“ doplnil.

Reformátori zádušné omše, očistec a odpustky odmietli, pretože nenachádzali ich oporu v Biblii a dokonca ani v ranej cirkvi. „Evanjelická cirkev učí, že sme spasení jedine milosťou Božou skrze vieru v Krista a ‚nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil‘. Prax zádušných omší bola pritom vždy vnímaná ako spôsob, ako si ‚zaslúžiť spásu‘ záslužnými skutkami. V tom slova zmysle pre evanjelikov zádušná omša znamená svojím spôsobom popretie Božej milosti a Kristovho diela záchrany, čo bolo aj hlavným impulzom pre reformačné hnutie,“ dodal.

Poukázal však na to, že čo sa týka modlitieb za zosnulých, rozšíreným mýtom, dokonca aj medzi evanjelikmi, je, že evanjelici takéto modlitby nepoznajú. „Pravdou však je, že naše vieroučné knihy túto prax nezavrhujú,“ podčiarkol. V tejto súvislosti odkázal napríklad na spis Obrana augsburského vyznania. Prax modlitieb za zosnulých podľa jeho slov vidieť aj počas pohrebnej liturgie, kde kňaz odovzdáva zosnulého Božej milosti, či v modlitbách v evanjelickom spevníku pri príležitostiach pohrebu či práve na pamiatku zosnulých.

„Tieto modlitby nie sú prosbou o vyslobodenie z očistca, ale jednoduché vďaky za život a vieru zosnulých a prosba o to, aby ich Boh pripojil k tým, ktorí odpočívajú v Božom náručí a následne ich vzkriesil k sláve na poslednom súde,“ uzavrel s tým, že v tomto zmysle slova evanjelická cirkev stoji na strane tradície ranej cirkvi, ako aj pravoslávnych, anglikánskych či metodistických cirkví, ktoré nepoznajú učenie o očistci, avšak sa modlia za zosnulých.