„Fotovoltika a veterné elektrárne sú dnes celosvetovo najlacnejšími, a preto aj najrýchlejšie rastúcimi zdrojmi elektriny a o?akáva sa, že už v roku 2025 energia vyrobená z týchto OZE prekoná výrobu elektriny z uhlia a v roku 2026 len elektrina vyrobená z fotovoltiky prekoná výrobu elektriny z jadra,“ zdôraznil riadite? Slovenskej asociácie udržate?nej energetiky (SAPI) Ján Karaba.
Po výraznom znížení cien fotovoltických panelov až na úrove? 0,15 eura za Watt peak (Wp) vychádzajú pri životnosti 15 rokov náklady na vyrobenú megawatthodinu elektrickej energie na nieko?ko desiatok eur. Je to menej ako náklady na výrobu elektriny v starších jadrových elektrár?ach a výrazne menej ako v elektrár?ach na uhlie alebo plyn, ktoré okrem ostatných nákladov platia aj za emisné povolenky.
Viceprezident Republikovej únie zamestnávate?ov (RÚZ) Robert Spišák si myslí, že problémom sú výrazne ambicióznejšie zelené ciele EÚ, ako majú v iných ?astiach sveta. „Zámer je dobrý, avšak narážame na to, že európski úradníci ?astokrát prichádzajú s opatreniami, ktoré sú akoby odtrhnuté od reality. Mnohé z nich sú v kontexte slovenských podmienok v praxi nerealizovate?né, prípadne pre podniky predstavujú obrovské náklady. Tie však ich konkurenti zo zahrani?ia znáša? nemusia, a tak získavajú konkuren?nú výhodu,“ vysvet?uje.
Karaba pripustil, že pri prechode na zelené energie existujú aj riziká. „Je potrebné ma? na mysli najmä ich cenovú dostupnos?, schopnos? stabilne a bezpe?ne zásobova? spotrebu a potrebu vhodne ich integrova? v rámci existujúcej energetickej infraštruktúry,“ priblížil šéf SAPI. Varovaním pod?a neho môže by? príklad Nemecka. „Prechod na ?istú energiu je komplexný proces, ktorý musí ma? aj udržate?nú stratégiu,“ dodal Karaba.
Priemer koncových cien plynu a elektriny pre firmy v EÚ je síce výrazne vyšší ako v ostatných ?astiach sveta, no Slovensko patrí ešte aj v rámci EÚ k najdrahším. Prezident RÚZ Miroslav Kira?varga upozornil, že Európa potrebuje zásadnú reformu energetického trhu vrátane cenotvorby ?i dostupnosti energetickej infraštruktúry a sietí, ale aj ?alšie opatrenia v rámci Slovenska.
„Vo viacerých európskych krajinách sa tiež osved?ila podpora priemyslu zvýhodnenými cenami za komoditu ako takú, povedzme za elektrinu vyrobenú z jadra,“ upozornil. Na Slovensku má štát podpísanú dohodu so Slovenskými elektrár?ami, ktorá zaru?uje dodávky elektriny pre domácnosti za cenu silovej elektriny vo výške 61,20 eura/MWh. To sa však netýka podnikov.
Dostupné sú pod?a šéfa RÚZ aj iné formy podpory, napríklad kompenzácie za nepriame náklady na povolenky vypúš?ania oxidu uhli?itého premietnuté do finálnej ceny elektriny. „Na Slovensku sme síce tento mechanizmus prijali už nieko?ko rokov dozadu, prostriedky, ktoré sme na tento ú?el vy?lenili a minuli, však boli doslova zanedbate?né a ove?a nižšie ako napríklad v ?esku alebo v Po?sku, a to napriek vysokému prebytku v Environmentálnom fonde, ktorý sa nap??a práve príjmami z nákupov emisných povoleniek zo strany priemyslu,“ uzatvoril Kira?varga.
Zdroj feed teraz.sk
