Deti sa vzdelávajú dištančne, avšak táto forma podľa Settey Hajdúchovej z OZ Dajme deťom hlas nespĺňa ani len minimálne náležitosti dané školským zákonom. „U detí z Malého Slivníka nie sú využívané počítačové siete, len im prináša asistentka pracovné listy, ktoré majú po mesiacoch prázdnin dopĺňať samé, bez opakovania, bez podpory učiteľov, v situácii, keď im ani rodičia nevedia poradiť. V prípade týchto detí je nutné okamžite obnoviť prezenčné vzdelávanie a hneď potom stanoviť podmienky pre dištančné vzdelávanie v zákone,“ povedala Hajdúchová.
Takmer 40 žiakov z Malého Slivníka chodilo ešte v minulom školskom roku do Základnej školy (ZŠ) v Terni. Pre nedostatočné kapacity škola vzdelávala deti v dvojzmennej prevádzke. „Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 22. apríla 2024 zrušil rozhodnutie o zaradení Malého Slivníka do školského obvodu ZŠ v Terni a nariadil školskému úradu vypracovať plán na odstránenie diskriminácie detí. ZŠ Terňa následne zrušila dvojzmennú prevádzku a Regionálny úrad školskej správy (RÚŠS) v Prešove začal preverovať kapacity základných škôl v okolí,“ vysvetlila Settey Hajdúchová.
RÚŠS rozhodol, že žiaci prvého stupňa z Malého Slivníka zostanú v ZŠ Terňa a pre žiakov druhého stupňa určil školský obvod mesto Prešov, vysvetlila Settey Hajdúchová. Rozhodnutie úradu rodičia podľa jej slov neakceptovali s tým, že sa ho dozvedeli na konci prázdnin, a že pre deti je náročné cestovať do Prešova.
Z rezortu školstva pre TASR uviedli, že minister školstva vytvoril priestor na dohodu pre dotknuté samosprávy v prípade detí z obce Malý Slivník. „Ak však nedôjde k okamžitej dohode miestnych aktérov, pristúpi k využitiu všetkých mimoriadnych právnych možností a je pripravený nariadiť povinný nástup detí do škôl podľa najlepšieho možného kľúča. Ide o krajné riešenie, ktoré je minister pripravený využiť,“ uviedol rezort školstva. Zdôraznil, že za zabezpečenie plnenia povinnej školskej dochádzky detí sú zodpovední rodičia a podmienky má vytvoriť miestna samospráva, v ktorej majú žiaci trvalý pobyt.
Z Kancelárie verejného ochrancu práv pre TASR uviedli, že situáciu monitorujú a prijatým podnetom sa budú zaoberať. Tvrdia, že pri každom riešení musí byť rozhodujúci najlepší záujem dieťaťa a právo na vzdelanie bez diskriminácie. „Desegregácia sa nemôže uskutočňovať spôsobmi, ktoré deti fakticky vylučujú z riadneho vzdelávania,“ podotkol hovorca ombudsmana Branislav Gigac.
Zdroj feed teraz.sk