Rumunský ústavný súd začiatkom mesiaca anuloval výsledky prvého kola prezidentských volieb pre podozrenia, že Rusko na internete, najmä cez sociálnu sieť TikTok, koordinovane nelegálnym spôsobom podporovalo víťaza Calina Georgesca.
Podľa Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej (Obnovme Európu/PS) ide o ďalšiu výstrahu, ako môžu hybridné operácie z Moskvy škodiť európskej demokracii. „Terčom sa môžu stať ľahko aj ďalšie krajiny vrátane Slovenska. Naši občania nemôžu byť rukojemníci netransparentných sociálnych sietí a ruského režimu,“ skonštatovala pre TASR.
Poukazuje na to, že Európska únia má niektoré nástroje na obranu proti takýmto zásahom. Ako príklad uvádza Nariadenie o digitálnych službách (DSA), ktorého úlohou je brzdiť šírenie dezinformácií na sociálnych sieťach. Podľa jej slov je nevyhnutné, aby EK celý prípad dôkladne prešetrila. „Ak sa porušenia potvrdia, Komisia musí reagovať rázne vrátane prísnych sankcií či zákazu tejto služby… Oceňujeme, že Komisia v prípade už koná, a požadujeme, aby generálny riaditeľ TikToku vystúpil pred EP a poskytol vysvetlenie,“ dodala.
Prípad z Rumunska podľa slov Miriam Lexmann (Európska ľudová strana/KDH) ukazuje, „ako ďaleko sú naši protivníci ochotní zájsť, aby podkopali demokratické inštitúcie a ekonomickú bezpečnosť, a teda ohrozili našu slobodu“. Uviedla, že TikTok je nástrojom Komunistickej strany Číny a ona sama dlhodobo poukazuje na to, že predstavuje hrozbu pre bezpečnosť a duševné zdravie detí v EÚ.
„Napriek mojim opakovaným výzvam sa EK vážne nezaoberá hrozbami, ktoré predstavuje TikTok. Ak by tak urobila, možno by sme nemuseli riešiť udalosti v Rumunsku. Prípad vážne ohrozuje už aj tak krehkú dôveru v inštitúcie a vieme, že tá je potrebná pre demokraciu ako soľ,“ vysvetlila.
Judita Laššáková (nezaradená/Smer-SD) pre TASR uviedla, že rozhodnutie rumunského súdu rešpektuje, keďže ako právnik nevidela žiadne podklady, na základe ktorých súd rozhodoval. „Avšak ako politik vážiaci si občanov, nie som si istá, či toto nebude prvá lastovička na zneplatnenie akýchkoľvek volieb v budúcnosti v celej EÚ,“ varuje.
Podľa jej slov by však Únia nemala do tejto oblasti vôbec zasahovať. „Regulácie sú v poriadku iba vtedy, ak sú na prospech všeobecného dobra. To je však veľmi ťažko definovateľné. Preto by som to nezverila EÚ do rúk,“ ozrejmila Laššáková a doplnila, že by bolo tiež ťažké určiť, či v niektorých prípadoch ide o dezinformáciu alebo nie.
Podľa Milana Mazureka (nezaradený/Republika) je anulovanie volieb v Rumunsku desivé a nebezpečné pre demokraciu, „keďže zakladá precedens, pri ktorom môže súd v ktoromkoľvek členskom štáte rozhodnúť o výsledku demokratických volieb, že skrátka nebudú akceptované s výhovorkou na akúsi nešpecifikovanú manipuláciu na sociálnych sieťach,“ konštatuje s tým, že jednotlivé informácie z Rumunska si odporujú a nebola ľuďom preukázaná žiadna priama stopa na ruský vplyv. Dodal, že podľa jeho slov k cenzúre a obmedzovaniu politikov a iným praktikám na sociálnych sieťach dochádzalo aj v minulosti.
„Ak sa EÚ v takýchto prípadoch hrá na ochrancu právneho štátu, mala by skôr hovoriť a otvorene sa pýtať na situáciu v Rumunsku, než zbytočne šikanovať Maďarsko, Poľsko alebo Slovensko za normálne rozhodnutia ich voličov v normálnych legitímnych demokratických voľbách,“ dodal Mazurek.
Zdroj feed teraz.sk
