Viaceré občianske združenia a osobnosti zaslali premiérovi Slovenskej republiky Robertovi Ficovi otvorený list, vo veci iredentistickej činnosti splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny Ákosa Horonya.
Vážený pán premiér!
Obraciame sa na Vás vo forme otvoreného listu o iredentistickej činnosti splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny Ákosa Horonya. Plne si uvedomujeme, že v súčasnej medzinárodnej situácii je mimoriadne dôležité mať dobré vzťahy so súčasným vedením Maďarska, s ktorým nás spájajú spoločné postoje a aktivity v rámci EÚ. Vážime si Vašu snahu o vytváranie atmosféry pozitívnych slovensko-maďarských vzťahov. To však nemožno povedať o Ákosovi Horonyovi, splnomocnencovi vlády SR pre národnostné menšiny, ktorý svojim vystupovaním a činnosťou tieto vzťahy opakovane poškodzuje.
Konkrétne vo Veľkom Mederi sa uskutočnilo kultúrne podujatie „Dni svätého Štefana“, na ktorom vystúpil 23. augusta 2025 so svojim prejavom Ákos Horony, splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny. Informuje o tom článok: https://ma7.sk/tajaink/35-alkalommal-tartottak-meg-a-szent-istvan-napokat-nagymegyeren , obsahujúci video s jeho príhovorom.
Počas príhovoru pred bustou sv. Štefana Ákos Horony dovolil, aby boli vedľa neho umiestnené dve vlajky: vlajka tzv. Felvidéku a vlajka Maďarska, čo je porušením zákona NR SR č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní. Z videa je zrejmé, že na podujatí sa nenachádzala vlajka Slovenskej republiky, ani žiadny iný symbol slovenskej štátnosti.
Tzv. felvidécka vlajka je iredentistický a separatistický symbol vyjadrujúci odmietanie Trianonskej mierovej zmluvy a spochybňujúci zvrchovanosť a územnú celistvosť Slovenskej republiky. Túto vlajku používajú na verejných podujatiach viacerí členovia a sympatizanti maďarskej strany Aliancia s cieľom šíriť medzi obyvateľstvom myšlienku obnovenia tzv. veľkého Maďarska. Spôsob aranžovania vlajok na fotografii, kde je felvidécka vlajka použitá spolu s vlajkou Maďarska, okato zvýrazňuje politické posolstvo rečníka – príslušnosť tzv. Felvidéku k Maďarsku.
Konaním organizátorov, ktorí na verejnom podujatí použili vlajku Maďarska, došlo k porušeniu § 8. ods. (7), zákona č. 63/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní, ktorý stanovuje spôsob používania štátnej vlajky iného štátu:
„Ak ide o významnú udalosť Slovenskej republiky alebo o významnú udalosť miestneho charakteru, používa sa vždy štátna vlajka; popri nej sa používa štátna vlajka iného štátu vtedy, ak je prítomná oficiálna delegácia iného štátu. V takom prípade sa používa štátna vlajka na čestnejšom mieste, vľavo z čelného pohľadu.“
Je zarážajúce, že splnomocnenec vlády SR, priamo podriadený premiérovi SR, takýmto bezočivým spôsobom porušuje zákon a znevažuje štátnosť Slovenskej republiky! Správanie Ákosa Horonya nemožno nazvať inak ako dvojtvárnosťou, keď prijal funkciu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky, ktorú si nectí a nerešpektuje a svojím správaním nereprezentuje.
V prejave A. Horonya, prednesenom na podujatí sa nevyskytla ani jedna zmienka o Slovenskej republike či spolužití so slovenským národom. Dozvedáme sa, že „vďaka práci svätého Štefana vzniklo v Karpatskej kotline kresťanské Maďarsko“, t.j. sv. Štefana, predstavuje ako zakladateľa maďarského štátu, čo je lož. Nešlo o maďarský, ale multietnický štát, to je však samostatná široká téma pre historikov.
Ákos Horony nezabudol spomenúť obdobie výmeny obyvateľstva po 2. svetovej vojne ako na „časy, keď sme boli vo vlastnej krajine zbavení majetku kvôli našej národnosti, naše školy boli zatvorené a používanie nášho materinského jazyka bolo zakázané…“.
To tiež nie je pravda, spomenuté udalosti sa nediali kvôli národnosti ako takej, bol to následok obdobia veľkomaďarskej nadradenosti, plnej násilia a bezprávia, čo sa vrátilo ako bumerang a padlo na hlavy všetkých – nespravodlivých aj spravodlivých. Avšak o krutej maďarizácii 19. storočia, o terore voči Slovákom zo strany boľševického Maďarska v r. 1919 či o násilnom vyháňaní desiatok tisíc Slovákov z horthyovského Maďarska v rokoch 1938-1945, v prejave nepadla ani zmienka.
Ákos Horony hovorí o nutnosti brániť si svoje menšinové práva, v opačnom prípade to znamená vzdanie sa „maďarskej budúcnosti v našej rodnej zemi“. Ako si predstavuje „maďarskú budúcnosť“ je zrejmé a k tomu potrebuje šíriť napätie, pocit ukrivdenosti a neustáleho ohrozenia.
Vážený pán premiér!
Považujeme za neprijateľné, že Ákos Horony ako splnomocnenec vlády Slovenskej republiky protizákonným spôsobom verejne vystupuje v prítomnosti symbolov iného štátu. Ide jednoznačne o iredentistickú provokáciu, a nie ojedinelú. Antislovenská propaganda sa opakovane vyskytuje na kultúrno-politických verejných podujatiach pre maďarskú menšinu.
Pasivita slovenských štátnych orgánov voči iredentistickej činnosti podporovanej z Budapešti, umocňuje jej destabilizačný účinok a zvyšuje u obyvateľstva dojem ľahostajnosti a nezáujmu slovenskej politickej reprezentácie o vlastnú štátnosť.
Žiadame o odvolanie Akosa Horonya z funkcie splnomocnenca pre národnostné menšiny, keďže zneužíva svoju funkciu, svojou činnosťou podkopáva lojalitu občanov maďarskej národnosti voči Slovenskej republike a rozkladá spolužitie občanov na národnostne zmiešanom území.
S úctou
Ľudovít Gunčaga, predseda, Združenie slovenskej inteligencie
Miroslav Vetrík, predseda správnej rady, OZ Slovenskí katolíci
Jozef Javorka, podpredseda, OZ Slovenskí katolíci
Elena Šebová, psychologička, publicistka, členka OZ Slovenskí katolíci
Ignác Juruš, katolícky kňaz, zakladateľ duchovnej služby v Ozbrojených silách a zboroch SR
Anton Čulen, predseda OZ Aliancia za nedeľu, katechéta, publicista
Ján Košiar, člen predsedníctva OZ Kresťanskí seniori pamäť národa, katolícky kňaz, diplomat
Marián Servátka, veľvyslanec v Poľsku, Bielorusku a Vatikáne, publicista
Eva Zelenayová, bývala poslankyňa NR SR, publicistka
Ján Kšiňan, riaditeľ Domu Matice slovenskej v Bratislave
Andrea Šulíková, opatrovateľka, členka OZ Slovenskí katolíci
Zdroj feed zsi.sk
